Dom Grace Hope Stamper

*Dobre sa baví v kruhu svojej rodiny avšak nemôže sa zbaviť pocitu, že keď sa občas pozrie na Emmanuela, aj napriek tomu že sa tvári že sa nesmierne baví, Grace vie že to tak nie je. Na to ho pozná až príliš dobre aby pred ňou niečo zatajil. Grace sa dozvedela veľa nových vecí o svojich bratrancoch, ktorí už majú svoje rodiny a sesternica jej oznámila, že čoskoro bude mať svadbu. Keď sa pri stole zbehne debata o Grace a jej detstve len potichu sedí a ostíchavo sa usmieva. Keď strýko spomenie jeden z jej škanádlov na škole, kedy ako mladá redaktorka Denného proroka napísala článok o bývalom ministrovi mágie, ktorý odhaloval jeho nepríjemnú tvár, Grace sa len zavrtí na stoličke a nevinne sa obzrie von oknom. Všimne si, že jej bratranec Daeron sa začne rozprávať s Emmanuelom a ona sa zatiaľ venuje svojej sesternici, s ktorou si má aj po niekoľkých rokoch stále čo povedať. Keď sa debata trocha utíši a poberú sa von na prechádzku Grace je naozaj užastutá z toľkej krásy. Keď sa dostanú až k obrovskému trávniku na ktorom je krásne jazero okolo ktorého sú obrovské skaly s vodopádom, okamžite si premietne toto miesto z úplne iného pohľadu. Pozrie sa letmo na Emmanuela a usmeje sa. Napokon príde čas rozlúčiť sa. So všetkými sa objíme a na záver, zatiaľ čo sa Emmanuel lučí s jej rodinou, zostane chvíľku sama so strýkom. Z vrecka na elfskom tmavomodrom habite vytiahne poskladaný obrázok. Grace ho rozloží a zbadá fotografiu jej rodiny. Podobnú ako si zobrala z Oliverovho domu a skrýva si ju v koženom obale. Pousmeje sa na neho a objíme ho. Podíde naspäť k Emmanuelovi a chytí ho za ruku. Spoločne sa premiestnia do ich domu. Keď sa Emmanuel zvalí na posteľ, sadne si vedľa neho a prezerá si fotografiu. Po chvíli sa postaví a podíde k nočnému stolíku na ktorom má obal s ostatnými vecami a listami od Olivera. Otvorí ho a fotografiu vloží dovnútra. Odrazu začuje Emmanuelov slová a zostane nehybne stáť na mieste. Potom sa pomaly otočí so šťastným úsmevom na tvári a vráti sa k nemu na posteľ. Pobozká ho a chytí ho za ruku.* Myslím že táto odpoveď stačí. Bola by som veľmi šťastná keby sme sa zobrali práve tam. Ale pokojne môžme počkať aj do zimy... *Navrhne mu pretože to zasa nebude tak dlho trvať čo k nim opäť zavíta zima. Pamätá si ako svoju svadbu plánovali krátko pred tým ako sa Keith narodil. A keby počkali ešte pol roka kým bude mať jeden rok, aj organizácia svadby by bola jednoduchšia. Bol by už väčší a možno by si za ten čas zvykol viacej na Emmovu rodinu teda by mali opateru počas ich medových týždňov.*

*Počúva ich rozhovor a tvári sa že ho to nad miernu zaujalo aj keď vôbec nevie o čom je reč a iba sem tam prikývne. Zaujme ho až keď hovoria o Gracinom detstve a až neskôr si uvedomí, že jej strýko s rodinou chcú vedieť niečo viacej o jeho detstve. Emm nie veľmi rád hovorí o svojom detstve, lebo veľa toho nemá čo povedať. Nemá úžasnú rodinu ako Grace, nemá nikoho kto by pri ňom stál od malička okrem jeho bratov. Začne im však hovoriť o krásnych chvíľach na rokforte, ktoré sa mu zdajú azda najkrajším obdobím pred tým než spoznal Grace. Keď sa ho Gracin malý bratranec opýta na jeho rodinu, Emm zaváha či im povedať že s bratmi sú siroty alebo nie a nakoniec sa rozhodne to zamlčať. Iba im povie, že jeho rodinou sú jeho bratia so ženami a deťmi, ich synček Keith a Grace a o chvíľku už aj oni. Potom idú von, kde im ukazujú krásne prostredie a Emmovi vtedy v hlave preletí jedna myšlienka, ktorú však nevysloví. Všimne si, že sa vonku stmieva a tak sa rozlúčia všetci a Emm s Grace sa premiestnia do spálne ich domu.Emm si hneď sadne na posteľ.* Láska celý deň som rozmýšľal nad jednou vecou ale neviem či by to bolo možné uskutočniť. Chcel by som aby naša svadba bola tam, keď nám už nevyšla cez zimu jak sme chceli. Je to tam celé také krásne. *Vyslovil svoje myšlienky a dúfa, že sa mu podarí Grace presvedčiť aby tam mali svoju svadbu a že elfovia nebudú mať nič proti.*

*Keď jej Emmanuel odsúhlasí jej návrh o ich budúcej návšteve milo sa na neho pousmeje a pohladká ho po ruke. Je neskutočne šťastná, že je tu s jej jedinou rodinou a s Emmanuelom. Aj keď, aj Emmanuel už čoskoro bude patriť do ich rodiny. Grace prikývne na súhlas, že by rada zašla k strýkovi domov a stretla sa aj s ostatnými a keď Emmanuel nenamieta, spoločne sa všetci poberú k strýkovi. Po ceste im rozpráva o ich živote, o tom ako sa veľa členov ich elfskej rodiny odobralo preč, či už kvôli práci alebo z iných dôvodov. Grace si pamätá, že elfov vždy trápilo, ak niekto z nich opustil ich dlhý elfský život. To isté urobila aj Grace, no vtedy už bola bez rodičov, no nezabudne na to ako jej strýko dohováral, že by sa to jej otcovi nepáčilo. Po nejakom čase prídu pred malý drevený domček. Jej strýkoim otvorí dvierka aby mohli vojsť a ocitnú sa v teplom vyhriatom dome. Celý vyzerá akoby bol postavený v útrobách obrovského stromu. Na oknách sa tiahnu zelené liany a všetko vyzerá tak prírodne. Usadia sa spoločne k stolu, kde im strýko ponúkne biely čaj. Grace si k nemu najprv privonia a až potom si z neho odpije. Odrazu sa v miestnosti zjavia ostatní. Grace sa privíta s tetou a s jej sesternicou. Mladší bratranec je trocha hanblivý a skráva sa za drevenú podperu vrchného poschodia. No po pár minútach sa odhodlá prísť medzi nich. Všetci spoločne sedia za jedným stolom a rozrpávajú sa o všetkom. Strýko zaspomína aj na svojho brata, Gracinho otca, je jasné že o všetkom vedia. Grace je naozaj rada, že mohla Emmanuela zoznámiť so svojou rodinou, je to pre ňu veľmi dôležité. Poobede sa všetci poberú prejsť sa po okolí. Strýko im poukazuje nádherné elfské čistinky a jazerá. Grace si veľmi dobre na všetko spomína. V hlave sa jej vybavujú spomienky na detstvo a na jej rodinu, no už to nie je také bolestivé ako pred nejakým časom. Drží Emmanuela za ruku a pozerá sa po okolí.*

*Zoznámi sa s Gracinym strýkom, ktorý sa s ním zvítal a pripadal mu veľmi milý. Započuje ako neisto začína vetu Emm jej prikývne.* Keithovi sa tu určite bude páčiť. Je to tu strašne krásne. Čoskoro vám ho donesieme ukázať. *Povie Gracinmu strýkovi a po pozvaní na čaj nemôže Emm odmietnuť. Však sú už pomaly aj jeho rodina. Chytí pevne Grace za ruku a nasleduje jej strýka. Po chvíľke zastane.* Je to tu prekrásne, škoda, že tu nie je Keith. *Povie jej zahľadený do očí a potom kráča ďalej rýchlejšie aby dobehli jej strýka.*

*Hneď ako k nej Emmanuel príde otočí sa naspäť k svojmu strýkovi.* Strýko toto je môj... budúci manžel, Emmanuel. *Predstaví Emmanuela svojmu strýkovi a pozrie sa raz na neho a hneď potom na svojho strýka, ktorý chytí Emmanuela rukami za plecia, presne tako ako to robia elfovia pri predstavení alebo zvítaní.* A nabudúce keď zasa prídeme... *Pozrie sa trocha neisto na Emmanuela, lebo nevie či bude chcieť ísť nabudúce s ňou. Zatiaľ na sebe nedal veľmi znať ako sa mu tu páči alebo ako sa cíti. No podľa jeho výrazu tváre to vyzerá pozitívne.* ...ti prinesiem ukázať aj nášho potomka. Máme synčeka Keitha. Teraz je u Emmovych bratov,pretože by to asi pre neho bolo trocha náročné byť celý deň v úplne cudzom prostredí. *Vysvetlí mu a stisne Emmanuelovi pevnejšie ruku. Po chvíli začuje slová svojho strýka, ktorý ich pozve na výborný biely čaj do svojho domu. Grace sa pozrie na Emmanuela a čaká ako zareaguje.*

*Nechá sa viesť Grace po rôznych uličkách. Všetko mu príde tak krásne. Začne mu byť ľúto, že tu nie je Keith. Je to rozprávkové prostredie pre malého. Už chápe prečo Grace tak často hovorí o svojom domove tak krásne. Emm sa nedokáže vynadívať. Pozoruje elfov ako vykúkavajú z obydlia svojich domov v korunách stromov. Pozerajú sa na nich zvláštne a šepkajú si niečo. Zrazu Grace zastane a pozoruje dákeho staršieho elfa, ktorý ju oslovil. Z toho čo započul pochopil, že je to Gracin strýko. Nechal ich zvítať sa a iba z menšej diaľky ich pozoroval. Grace mu mávne rukou na znak aby prišiel k nim. Trochu váha, lebo nechce tam byť zvyšný, keď s nimi nebola tak veľmi dlho ale napokon podíde bližšie k nim a chytí pevne Grace za ruku. Nič nehovorí iba sa obzerá naokolo. To prostredia sa mu zapáčilo. V korunách stromov mali obydlia starší elfovia a sem tam sa objavili aj normálne domu aké poznajú aj oni čarodejníci. Aj keď nie sú až také veľké Emmovi sa tu páči. Nedokáže sa vynadívať. Počuje, že Gracin strýko niečo hovorí ale nevenuje tomu pozornosť, pretože je uchvátený tým prostredím naokolo.*

*Pousmeje sa na Emmanuela a aj ona ho chytí pevne za ruky. Zatvorí oči a odrazu pocíti ako sa odlepila od zeme a vznáša sa vo vzduchu. Obraz sa jej pred očami mihá veľmi rýchlo, všetko trvá len niekoľko sekúnd a ocitnú sa na mieste. Na tom najkrajšom mieste na svete, aké kedy Grace videla za celý život. Kam sa chodievala odreagovať po práci, keď ešte bola úplne sama. Miesto kde vyrastala so svojou rodinou. Presne na to mieste, kam po návrate z ich cesty s Emmanuelom premiestnila Oliverove telo, aby ho pochovali. Ocitnú sa v malej elfskej dedinke, kde majú ľudia zašpicatené uši a bývajú v malých drevených domčekoch. Staršie generácie elfov stále dávajú prednosť domčekom v korunách stromov. Všetko to tu je také krásne a akoby nevinné. Nepoškvrnené tou temnou mágiou z Magického sveta. Príroda elfského sveta je nádherná a Grace pomaly zhlboka dýcha čerstvý vzduch. Stále drží Emmanuela za ruku a pomaly kráča po kamennej cestičke vedúcej cez celú dedinku, pričom ho za sebou trocha potiahne. Usmieva sa na okolie a hľadá nejaké známe tváre. Aj keď vôbec nevyzerá ako jedna z elfských obyvateľov. Uši má ako normálny smrteľník a tak ako aj jej brat sa vyhli nekonečnému životu elfov, ktorý sa ráta aj na tisícky rokov. Prejdú okolo studienky, z ktorej tečie číra voda. Tak číra že by sa z nej Grace neváhala napiť. Stromy s obrovskými korunami im robia tieň pod nohami. Odrazu Grace zazrie konečne niekoho známeho. Starší pán sa pozastaví a zahľadí sa na ňu. Potom sa rezkým krokom poberie k nej a naťahuje k nej ruky. Začuje jeho hlas a pustí sa Emmanuela. Rozbehne sa k nemu a objíme ho.* Strýko! *Osloví ho keď mu padne do náručia. Po tvári jej začnú stekať slzy. Po pár sekundách ju od seba odtiahne a začne si ju prezerať. Je to tak dávno čo sa nevideli a za ten čas sa toho toľko udialo. Je si celkom istá, že celá Graceina rodina isto vie o tom, čo sa stalo. Jej otec bol predsa bratom tohto urasteného a zdravo vyzerajúceho elfského muža. Grace sa od neho trocha odvráti a obzrie sa na Emmanuela. Mávne na neho rukou a stále sa usmieva.* Ako sa tu máte? Kde je zvyšok rodiny? Strýko musíš mi toho toľko porozprávať. Kde žijú sesternice a bratranci? *Pýta sa ho kým k nim Emmanuel príde. Jej strýko ju stále pevne tíska okolo pliec a neveriacky si ju prezerá skúmavým pohľadom.*

*Nechce sa mu písať dovu, lebo vie, že jeho bratia aj keby sa čokoľvek deje tak to zataja až do kým neprídu. Emm sa pousmeje a na jej návrh pokrúti hlavou.* Nech si ho užijú. Ráno si poňho pôjdeme, aj tak nebude rozumné ho brať na noc sem, lebo bude iba pojašený z toho, že je snami a bude potom unavený a zlostný a ja musím ísť zajtra do Rokfortu. *Vysvetlí jej a až teraz si uvedomí, že jej zatajil, že má ísť do školy. Pri rekonštrukcii školy sa naskytli dáke problémy, z toho dôvodu musel ísť Nef preč. Emm pobozká Grace.* Pravdaže tak chcem ísť, láska. Už sa nedokážem dočkať. *Povie jej pravdivo a pekne ju stiskne za obidve ruky, pripravený premiestniť sa preč.*

*Uvedomí si ako to Emmanuel myslel. Aj ju napadne či s tým nebude mať Emmova rodina len starosti no spomenie si na Lisine slová, ktorá jej povedala, že kedykoľvek budú niečo potrebovať nebude v tom problém.* Zlatko ak chceš môžeš ešte pred odchodom napísať sovu, či je všetko v poriadku a či ich to nebude zaťažovať. Viem že toho majú doma dosť aj bez nášho synčeka... *Dodá pre istotu a začne jesť svoj lievanec. Stále musí myslieť na to, že ich synček je tak ďaleko od nich. Je to naozaj zvláštne a ona sa už veľmi teší keď bude opäť s nimi doma. Doje svoj lievanec a mávnutím ruky sa všetok riad umyje a poukladá do poličky. Postaví sa a chytí Emmanuela za ruku. Potiahne ho k sebe a usmeje sa na neho.* Naozaj tam chceš ísť, Emm? *Spýta sa ho ešte trocha neisto pretože ho nechce do ničoho nútiť.*

*Nechá sa upokojiť rečami od Grace, milo sa na ňu usmeje ale aj tak cíti strach o svojho syna ale snaží sa to zakryť pred Grace, aby jej nerobil zbytočné obavy.*Ja viem, že je v bezpečí, že mu nič nehrozí, len neviem či je vhodné ich obťažovať aj na noc. *Vysvetlí jej a po tom čo donesie na stôl lievance tak ešte za horúca ich zje a čaká na Grace.* Keď budeš pripravená tak môžeme ísť nie? Už sa neviem dočkať kedy tam budeme. *Povie jej a pobozká ju na čelo. Sleduje ju a spokojne sedí v kuchyni.. snaží sa zabudnút aspoň na chvíľku na to,že ich syn je niekde preč.*

*Pri Emmanuelovej odpovedi na jej prvú otázku sa len zaškerí a nechá ho stáť na chodbe. Zíde dolu schodmi do kuchyne a zatiaľ čo príde Emm vytiahne na stôl misku, varešku, mlieko a nejaké ďalšie ingrediencie. Stále sa musí usmievať aj keď premýšľa nad ich synčekom, ktorý prvý raz zažíva takéto odlúčenie. V podstate je to pre nich všetkých niečo čo doteraz nezažili. Je preč len pár hodín a nej sa cnie za ich synčekom. Odrazu začuje za sebou kroky a po chvíli sa ocitne v Emmanuelovom náručí. Keď ju objíme zo zadu chytí ho vpredu za ruky a začne sa smiať. Otočí sa k nemu a začne ho bozkávať aj ona. Po chvíli sa od neho odtiahne a pozerá na Emmanuela ako si sadá za stôl. Na jeho tvári zbadá zamyslený výraz. Aj ona sa zamyslí no premýšľa nad tým čo môže trápiť jej milého. Vyzerá byť utrápený. Keď začuje jeho otázku je jej jasné kam smerujú jeho myšlienky. Položí utierku na kraj pultu a podíde k nemu. Prisunie si k nemu stoličku a sadne si. Chytí ho za ruku a milým hlasom sa mi prihovorí.* Emm, miláčik, je v poriadku. Nikdy by som ho neposlala niekam, kde by sa nemal cítiť dobre. Určite to zvládne. Tiež je to zvláštne...Chýba mi jeho smiech a pohľad na jeho tváričku keď je v postelke a sladko spinká. Ale teraz na to nemysli prosím. Tento deň patrí len nám. Kto vie kedy sa nám takéto niečo opäť pošťastí. *Snaží sa ho upokojiť pár slovami. Pohladká ho palcom po chrbáte ruky a pobozká ho na líce. Aj ona sa na okamih zamyslí nad tým, čo práve teraz robí ich synček. No snaží sa utešiť myšlienkou na to ako sedí s Lisou a Marry a s ostatnými deťmi v obývačke a ich strýkovia im rozprávajú vtipné príbehy z ich mladosti, ktorým však Keith ešte nemôže rozumieť, no určite si ich vypočuje ešte niekoľkokrát od svojho ocka. Po chvíli sa postaví a podíde naspäť k pultu. Pripraví lievance s javorovým sirupom a naservíruje ich na stôl. Posadí sa opäť vedľa Emmanuela a urojí kúsok lievanca, ktorý posunie Emmovi k ústam. Milo sa na neho usmeje a je plná očakávaní.*

*Počúva Grace a milo sa na ňu usmeje. Vie, že prvá otázka bola rečnícka ale má veľmi dobrú náladu.* Neviem asi si mi to nikdy nepovedala ešte, alebo si to nepamätám. *Povie jej keď už schádza dolu schodmi. Na jej ďalšiu otázku neodpovedal. Nakŕmil zatiaľ ich dve sovičky, ktoré ešte spinkali schúlené pri sebe. Emm zišiel dolu schodmi do kuchyne.* Mne je jedno čo budeme jesť. Ja mám momentálne chuť stráviť s tebou prekrásny deň *Povie jej a podíde k nej zo zadu a zašne ju bozkávať po krku. Odišiel od nej sadnúť si za stôl a pozeral sa na Grace, ktorá robila raňajky. Rozmýšľal nad ich synom, či mu nič nechýba alebo, či sa tam cíti dobre. Strašne sa o neho bojí ale zároveň vie aj o tom, že je so strýkami a tetami. Musia si všetci jeden deň oddýchnuť a možno budú môcť mať častejšie takéto dni pre seba. Jeho bratia mu to dlhujú za to všetko, čo on spravil pre ich deti. Po chvíľke sa pozrie na Grace* Láska myslíš si, že je vhodné nechať Keitha aj na noc u nich? Nemal by som ísť po neho večer? *Opýta sa jej a znovu premýšľa nad tým, čo asi teraz robí. Bratia mu nenapíšu aj keď sa niečo stane. Keith už má síce skoro pol roka a oni sním neboli od vtedy ale Emm ich nechce zaťažovať aj ich synom. Majú už dosť veľa detí a Keith potrebuje veľmi veľa pozornosti a bojí sa či jej tam nebude mať až príliš veľa. Prvý krát nie je celý deň s Keithom a strašne ho to trápi. Celý čas od kedy ho odniesol preč nad tým rozmýšľa. Chce byť s Grace aby mali viac súkromia ale nechce Keitha odstrkávať od nich. Nechce aby si ich syn myslel, že sa ho chcú zbaviť.* Láska? rýchlo sa najedzme, lebo umriem od zvedavosti, kde si vyrastala. *Povie jej a už je nesmierne zvedavý.*

*Emmanuel to všetko tak perfektne naplánoval a ona sa nemôže dočkať. Po dlhej dlhej dobe majú deň sami pre seba a ona nedovolí aby im ho čokoľvek prekazilo. Premýšľa nad tým kam by mohli ísť, kde by im bolo dobre. Miesto len pre nich dvoch, kde by mali trocha súkromia. Keď ju chytí objíme ho okolo pliec a pozerá sa mu priamo do očí. Dokončí jej vetu a ona sa len pousmeje.* Už som sa zmenila o tom ako veľmi ťa ľúbim? *Spýta sa ho skôr rečnícku otázku milým a tichým hlasom. Usmeje sa na neho a pobozká ho. Keď pocíti Emmanuelov stisk ruky položí si hlavu na jeho plece práve vo chvíli keď jej dal na čelo bozk. Potom ho potiahne von z izby ku schodom.* Pripravím nejaké raňajky a potom môžme ísť. Na čo máš chuť Emm? *Spýta sa ho cestou po chodbe a letmo sa na neho obzerá.*

*Grace ho zavalí otázkami o Keitha a len ju tuho zovrie.* Náš synček je úplne v poriadku. Veď moji bratia a ženy vychovali veľa detičiek. Neboj sa o neho a nie neplakal. Bol rád keď tam videl detičky, Teo sa sním začal hrať. *Povie ju a snaží sa ju upokojovať. Zrazu Grace zmizne a znova sa vráti prichystá už a prebratá. Chytí ju okolo a počúva jej nápady. Nemá rád nedokončené vety a tak ju musí dopovedať.* Alebo mi konečne ukážeš miesto kde si vyrastala. Čo ty nato? Ale pred tým sa poriadne najeme. *Povie jej a vezme ju za ruku a dá jej bozk na čelo.*

*Keď Emmanuel spustí svoj smiech trocha škaredo sa na neho pozrie no myslí to zo žartu. Najprv sa nedokázala vypratať z postele a teraz sa nevie dočkať toho čo pre ňu Emmanuel prichystal. Má pocit ako by sa s ňou točil celý svet. Je neskutočne šťastná. Stále pri sebe cíti Emmanuela, ktorý je akýsi náruživý () no ona stále premýšľa nad tým čo sa tu vlastne deje. Keď jej Emmanuel povie o Nefovi len prikývne hlavou a o tom, že po Keitha idú zajtra ráno, prekvapene sa na neho pozrie.* Po Keitha? Ako to myslíš? Kam...? Počkaj takže ty si ho už ráno zaviedol tvojim bratom? A neplakal? Čo si mu zbalil? Bol v poriadku? Čo povedala Lisa? *Začne na neho sypať otázku za otázkou pretože nečakala že to Emmanuel tak rýchlo všetko zabezpečí a naviac svojho synčeka nevidela a uvidí ho až na ďalší deň. Vie však že Emmanuel by nič nenechal náhode a určite sa o všetko postaral a aj o ich synčeka a to Grace napokon upokojí. Kým stihne znova otvoriť ústa Emmanuel ju začne opäť bozkávať. Pri jeho posledných slovách sa na neho len usmeje a kútikom oka sleduje jeho pohyb ruky s ktorou sa jej hrá s vlasmi. Po chvíli sa postaví a odíde do kúpelne, kde sa dá trocha do poriadku. Oblečie sa a vráti sa k Emmovi. Chytí ho za ruku a postaví ho z postele. Objíme ho a pobozká.* Zlatíčko moje a ty nemáš nejaký nápad? Vždy ich máš plno a nikdy si nesklamal... Ak chceš môžme sa ísť niekam prejsť alebo môžme zostať tu... Alebo... *Spomenie si na miesto, ktoré chcela kedysi ukázať Emmanuelovi. Miesto, kde vyrastala, no počká ako sa vyjadrí Emmanuel.*

*Sleduje Grace a neudrží sa smiechu keď mu povie prvú vetu. Smeje sa na tom aká je zlatá a keď začne hovoriť o Keithovi tak sa rozosmeje.* Chcela si mať deň pre nás dvoch? Tak ja som nám ho zariadil. Len si povedz čo chceš robiť. *Povie jej a začne ju opäť bozkávať.* Nef ťa pozdravuje a nemôže ísť dnes na pivo tak sme to odložili na zajtra a po Keitha ideme zajtra ráno. *Povie jej a bozkáva ju na krku. Odtiahne sa od nej trochu a spraví to čo jej robí aj malý Keith. Začne si motať prsty v jej vlasoch.* Si prekrásna a úžasná. Hrozne ťa milujem. *Povie jej vymoce si ruku z jej vlasov a tuho ju zovrie v objatí.*

*Keď nad ránom začuje po dome nejaký ruch, má pocit, že sa jej ešte sníva a že sa všetko deje len v sne. Otočí sa teda na druhú stranu a spí ďalej. Po noci s Emmanuelom spí naozaj sladko. Ich synček im dával poslednú dobu naozaj zabrať, no táto noc ju opäť aspoň na chvíľu vrátila do čias keď bola s Emmanuelom ešte sama. Miluje Keitha no občas treba vypnúť a odreagovať sa. Od kedy začala Grace na Keithovi badať že rastie naozaj rýchlo, nevie si predstaviť ako to u nich doma bude o niekoľko rokov, keď bude mať Keith asi toľko čo teraz Teo. Dobre si pamätá na to čo jej povedala Lisa o tom, že všetci Conellovci sú blázni a ich deti sa s nimi naozaj nenudia v ten deň keď sa naháňali po oblohe a hrali metlobal. Odrazu začuje pri posteli šum a Emmanuelov hlas ako sa jej prihovára. Otočí sa k nemu a v polospánku sa usmeje. Keď ju začne bozkávať zostane ležať a oči má stále zatvorené.* Ešte chvíľočku... *Povie mu potichu no potom si spomenie na to o čom sa rozprávali včera. Otvorí oči a pozrie sa na Emmanuela. Na nočnom stolíku zbadá kyticu ruží a pomaly sa posadí na posteľ.* Emm? Čo sa tu deje? Musím ísť za Keithom... *Začne rozprávať no on ju opäť preruší.* Bola som za ním, nakŕmiť ho. Je v poriadku? *Spýta sa prekvapene Emmanuela a sadne si na kraj postele. Zoberie si do rúk kyticu nádherných ruží a privonia si k nim. Potom sa pozrie na Emma a usmeje sa na neho.*

*Ráno sa Emm zobudí na mrnkot Keitha, vojde do izbičky dá mu medvedíka, ktorého má tak rád a zbalí mu pár vecí do tašky. Nakoniec nahádže hračky a flaštičku s mliečkom a výživy, ktorými ho dokrmujú. Všetko čo potrebuje má zbalené a tak sa premiestni do obývačky svojich bratov. Grace ešte kľudne spala v posteli keď odchádzal. Zložil tašku v obývačke a hneď ako ho započula Marry tak sa vybrala do obývačky. Zobrala si malého a zavolala decká a bratov. Emm sa nenápadne premiestnil. Kým prišiel domov zastavil sa ešte kúpiť obrovskú kyticu ruží. Premiestnil sa do ich spálni a podišiel k posteli, kde ešte Grace spala.* Láska vstávaj. *Nežne sa jej prihováral a položil na nočný stolík kyticu. Začal ju bozkávať po tvári a krku.* Hádam nechceš prespať tento krásny deň, čo máme pre seba. *Prihovára sa jej a zrazu cez otvorené okno vletí Nefova sova. Zabudol na neho a na ich pivo ale jeho správa ho potešila. Napísal mu, že nemôže prísť. Grace ani nevedela, že Emm odniesol Keitha.* Bola si v noci za Keithom? Lebo ja som nebol a ráno iba slabo zamrnčal. Asi mu už vyhovuje spinkať v postieľke. *Povedal jej a snažil sa o to aby sa prebrala.*

*Počúva Grace ale iba jedným uchom, všimol si, že nezodpovedala na jeho poslednú otázku a keď zakopne o posteľ a stiahne jeho so sebou začne sa aj Emm smiať ale musí si dať ruku na ústa, po chvíľke sa u kľudný a pokračuje tam kde prestal.* A ešte celý zajtrajší deň máme pre seba. *Povie jej a ďalej pokračuje v svojej činnosti. Chce aby to bolo také isté ako predtým. Bozkáva ju a po dlhej dlhej chvíli sladkého milovania sa jej zahľadí do očí.* Milujem ťa láska. *Vzdychne si a pritúli si ju k sebe. PO dlhej chvíli unavený zo všetkého pomaličky zaspáva.*

*Pri jeho dotaze ohľadom Tea sa Grace len zasmeje a pozrie sa na Emma s nevinným pohľadom.* Nemyslela som to tak, to vieš. Myslím si, že Teo sa im trocha vymkol z rúk. Nie že by bol zlý, veď je to len dieťa. Deti majú tendenciu robiť neporiadok, vystrájať a jedovať sa. A neviem či náš synček bude iný, keďže má aj tvoje gény miláčik. *Hovorí mu keď ho Emmanuel nesie do jeho postieľky. Keď ho položí Grace k nemu príde bližšie a chytí Emma za ruku. Potom sa nahne nad postieľku a pobozká Keitha. Prikryje ho teplou perinkou a odrazu sa ocitne u Emmanuela na rukách. Pohladká ho po tvári a stále sa letmo obzerá po Keithovi či je všetko v poriadku. Keď vyjdu z jeho izby Emmanuel privrie dvere a poberú sa do ich spálne. Kedysi to bola izby len Grace no to už nie je.* Žeby sme si teraz urobili na seba čas? *Spýta sa ho potichu a aj ona ho začne bozkávať. Rukou ho hladká za krkom a po vlasoch. Potom sa na chvíľu zamyslí a na tvári sa jej zjaví výraz akoby na naozaj premýšľala nad tým či im bude stačiť len toto alebo potrebujú aj lupene, ktoré tu mali ako dekoráciu v noc ich zásnub. No všetko to robí len akože, pretože je šťastná že je s Emmom a nič iné k tomu nepotrebuje.* Noo... neviem. Ale myslím, že to nejako zvládneme aj bez toho, nie? Hlavne že sme spolu. Milujem ťa. *Povie mu ešte tichším hlasom a objíme ho. Keď ju začne Emmanuel bozkávať na krku objíme ho okolo pása a posunie sa trocha bližšie k posteli, ktorej stála chrbtom a tak keď narazí na jej kraj, zakopne a padne na rovno na ňu pričom so sebou stiahne aj Emmanuela. Začne sa smiať no po chvíli sa stíši lebo si uvedomí, že ich synček už sladko spinká. Pozrie sa Emmovi do očí a opäť ho pohladká.*

*Sleduje Grace a Keitha ako sa zabávajú spolu. Ona je úžasná mama a je skutočne rád, že ich má obidvoch. Hľadí na nich a zároveň aj počúva Grace.* Ja viem, že si ho ešte užijeme ale bude mi chýbať. *Pri týchto slovách sa pozrie na Keitha a pohladí ho po hlavičke.* Teo.. *Povie zo smiechom v hlase.* Láska to ma malo povzbudiť, že náš Keith možno bude ako Teo? Ale veď ja mu dovoľujem ísť. Jeden deň aj nám dobre padne a už aj oni si ho chcú užiť. Od pôrodu ho nevideli a vieš ako sa Teo teší na to, že sa bude s Keithom hrať. A aj Alfred mi minule plakal, že chce aby prišiel Keith. Sme sa u nich zastavili, keď sme boli s Nefom na pive raz. A aj Marry si uvedomí aké je to mať zas malé dieťatko doma. Keď si už bábätko chcú adoptovať. Teraz je to najvhodnejšia chvíľka. *Povie jej s úsmevom a pobozká ju. Vidí, že malý zaspinkáva a tak si ho zoberie k sebe a uloží ho do postieľky, kde mu dá medvedíka. S pocitom, že jeho rodičia sú pri ňom a má aj macka zaspáva. Hneď ako zaspí mu Emm zoberie medvedíka z postieľky aby sa mu nič nestalo a zoberie Grace na ruky.* Necháme ho vyspinkať a dúfam, že takto bude spinkať celú noc. *Povie jej a keď sú už von z jeho izbičky Emm mu zhasne svetlo. Až teraz si všimne ako je už neskoro. Celý deň sa hrali s Keithom a ani sa nečuduje, že je taký unavený a zaspinkal už okolo siedmej večer. Nechá otvorené dvere na Keithovej izbičke a zoberie Grace na rukách do ich postele.* Mám aj tie ruže vyčarovať, či sa zaobídeme bez nich? *Opýta sa jej ticho a so smiechom. Začne ju bozkávať.* Takže ty by si chcela zopakovať zásnubnú noc, však? A nebojíš sa, že bude ďalšie stvorenie? *Opýta sa jej a už aj nad tým premýšľal, že by mohli mať ďalšie dieťatko. Tá predstava je krásna, pre Keitha by bolo asi fajn mať súrodenca ale nevie čo na to povie Grace. Bozkáva ju na krku a čaká na jej reakciu.*

*Úplne užasnutá svoim synčekom sa venuje len nemu no počúva Emmanuelove slová. Vie že to určite nemyslel v zlom, len to Grace trocha zaskočilo. Nikdy by nedopustila, aby sa ich synovi niečo stalo. S Emmovou rodinou si vytvorila naozaj krásny vzťah, no keď jej to Emmanuel vysvetlí len sa na neho pousmeje. Posunie sa k nemu a chytí ho za ruku.* Nášho drobčeka si ešte užijeme, neboj. Bude s nami rásť a ešte isto budú chvíle, ktoré strávime spoločne. Jeden deň nič nie je. Myslím, že všetci potrebujeme trocha oddych. Malý bude u tvojich bratov a my môžme niečo naplánovať. Niekam zájsť... *Hovorí mu milo. Keith sa po nej stále šplhá hore dolu a ťahá ju za vlasy. Skáče po nej a keďže sedia všetci blízko seba, občas zakopne aj o Emmanuela.* Rozumiem ti zlatko. Veď ja sa o tohto nášho synčeka tiež bojím. Svet je pre neho ešte tak veľký a nebezpečný. No mal by si zvykať aj na iných ľudí. Nechcem aby z neho vyrástol človek, ktorý bude stále naviazaný na svojich rodičov. Určite ten jedeň deň zvládne. Veď Lisa a Marry majú s výchovou detí skúsenosti. Taký Teo alebo Alfred... *Povie mu no potom sa zarazí lebo si uvedomí, že malý Teo nie právy dobrý príklad vzorného a poslušného dieťaťa. Je naozaj divoký. Zamyslí sa nad tým, či je dobré dávať Keitha preč, aj keď len na deň. Emmanuel má na jednu stranu pravdu, je ešte malinký, no Grace si potrebuje oddýchnuť od toho stereotypu, do ktorého spadla za posledné mesiace. A Emmanuel určite tiež. Aj keď on si za poslednú dobu občas vyrazil s Nefariusom. A práve, keď si na toto Grace spomenie opäť sa ozve Emmanuel. Správa, ktorú jej zdelí ju neprekvapí.* V poriadku. Ak už máš nejaké plány... *Povie mu trocha sklesnuto no usmeje sa na neho. Chápe, že potrebuje ísť von aj s priateľom. A Grace Nefariusa pozná, takže vie, že sa Emmanuel nepoflakuje niekde len tak.* Keď s ním zajtra budeš, mohol by si ho pozvať na večeru. Niekedy budúci týždeň a dohodli by sme sa. *Navrhne mu Grace a myšlienka o tom ako je s Emmom chvíľku sama sa jej znova vzďaluje. Keith si oprel hlavičku o jej plece a schúlil sa jej v náručí. Trocha sa upokojil no aj tak si rukami stále ťahá dupačky z jeho malých nožičiek.*

*Počúva Grace, je zaskočený jej reakciou, nemyslel to tak. On bez neho nevydrží, je súčasť ich života a nedokáže si predstaviť, že by tu mal byť deň bez jeho smiechu, plaču alebo bez hocičoho čo je spojené s ním. Je na ňom hrozne závislí. Zahľadí sa na Grace.* Mne to nevadí, že tam bude. Mne vadí, že bude bez nás. Nemyslím, si že by si spravila niečo čo by nášmu synčekovi ublížilo, si úžasná mama. Nedokážem si predstaviť, že tu nebude celý deň. Aj keď mi vedí, že nemáme súkromie, lebo za 5 mesiacov sa nenaučil spinkať v postieľke ale už ho nemôžeme tak rozmaznávať. Možno mu ten deň prospeje. Tak ak chceš napíš bratom, že im donesieme Keitha, nech sa na neho pripravia. Ale iba jeden deň. Potom ho chcem mať doma. *povie jej a dúfa, že to už pochopila tak ako to on myslel. Cnie sa mu za nimi dvoma už hneď keď musí ísť na Rokfort alebo za Nefariusom. Za počuje jej myšlienky.* Nedávam ti kázanie láska to nie. Len je asi pochopiteľné, že rodič sa strachuje o svoje dieťa. A zvlášť keď tým dieťaťom je Keith. Bojím sa o neho a najviac sa bojím toho, či prežijem to, že jeden deň nebudem počuť jeho smiech, plač. Bude to prvý deň bez neho. Je to ťažké ho tam poslať ale viem, že sa o neho dobre postarajú. *Povie jej a na tému krstný rodičia neodpovedá. Malý začal stále dokola opakovať slovko mama a vidí radosť v Gracinich očiach. Len pred nedávnom a narodil a už je z neho veľký Pozerá z diaľky na nich a po chvíľke sa vráti späť k téme o Keithovom odchode na jeden deň k jeho bratom.* Ale zajtra Keith nemôže ísť, iba ak by si veľmi, veľmi chcela. Zajtra by som mál ísť s Nefom na pivo. *Povie jej. V poslednom čase je bežné, že chodí raz za týždeň s Nefom na pivo a že si sním píše listy. Čuduje sa, že ho Grace ešte neupodozrieva z toho, že má dáku milenku, lebo s Nefom si píšu sovy každý deň niekoľko krát. Z myšlienok ho vytrhne Keithovo sledovanie a pozrie sa na nich, sú takí šťastný a Emm sa teší spolu s nimi.*

*Keď ju Emmanuel pobozká, pohladká ho po tvári a pousmeje sa pričom stále drží za ručičku malého Keitha. Prisadne si k nim a začne rozpávať ako keby sa nič nestalo, no Grace vie že Emmove včerajšie slová smerované ich synčekovi neboli myslené len tak. Vtom sa zarazí a Grace sa na neho s útechou pozrie a usmeje sa. Keď však začne rozprávať znova, Grace sa zarazí. Zvraští čelo a počúva čo jej hovorí o Keithovi, tie reči o tom ako je malinký a že bez nich dlhšie nevydrží. Naozaj ju to prekvapí. Zoberie malého na ruky a postaví sa od Emma.* Emmanuel hádam si nemyslíš že by som urobila niečo čo by ublížilo Keithovi? Som predsa jeho mama, nikdy by som ho nepustila niekam, keby som vedela že mu niečo hrozí. Myslela som si, že tvoji bratia a ich ženy...že ti nebude vadiť ak by bol u nich. *Hovorí mu prekvapeným hlasom. Prečo mám pocit ako by mi dával kázanie ako sa starať o nášho syna? Zamyslí sa na okamih keď sa aj s Keithom v náručí postaví pred veľké okno za postielkou. Počúva čo jej ďalej rozpráva a snaží sa zostať milá.* Nefarius? No... nad tým som nepremýšlala, ale nemám nič proti... *Odpovie mu a otočí sa na neho. Zamyslí sa nad tým koho by si vybrala za krstnú mamu svojho syna, no nikto ju nenapadá. Po chvíli ju predsa len niekto napadol no tento nápad okamžite zavrhne ako šialený. Určite by s tým Emmanuel nesúhlasil. Vráti sa naspäť k Emmanuelovi a on si zoberie Keitha na ruky práve keď mal ručičky v Graceiných vlasoch. Grace len zostane sedieť a pozerá sa na nich oboch. Práve vo chvíli keď opäť premýšľala nad tým čo mohlo Emmanuel tak nahnevať keď prišiel do izby začuje Keithov hlások. Prekvapene sa na neho pozrie, potom na Emmanuela a začne sa radostne smiať.* Keith? Zlatíčko moje! *Vyhŕkne na neho a zoberie si ho na ruky. Pritúli si ho k sebe a na čelo mu vtisne slabučký bozk. Začne ho hladkať po chrbátiku a potom ho na rukách zdvihne hore. Keith sa začne smiať a kopať nožičkami.*

*Všimne si ako sa na nich Grace pozerá a jej pokrútenie hlavy. Keď sa však postaví zabudne na Keitha, že nevie sa tak dlho udržať a obzrie sa a už ho podopiera Grace. Malý piští, keď mu je dopriate mať macka a je rád, lebo aspoň nemusí odpovedať na jej otázku. Ale keďže je dlhé ticho tak Emm si sadne ku nim a pobozká Grace.* A malo by ma niečo trápiť? Však mám krásneho synček a prekrásnu man.. *Zarazí sa. Nedopovie to, chcel by už aby prebehla svadba ale museli ju odložiť kvôli Keithovi. A teraz má Keith 5 mesiacov a ešte sa k tomu nedostali. Po chvíľke si však zoberie k sebe Keitha a Emm sa posunie k nim bližšie a počúva Gracine slová.* Nemyslím si, že je najlepší nápad ho zobrať k bratom, veď je ešte strašne malinký. Ešte nám ho tam ubijú ich deti *Povie jej a je rozhodnutý na to nepristúpiť ale keď si spomenie na noc ich zásnub tak sa v ňom niečom prelomí.* No možno by to išlo ale nebudeme ich zaťažovať na noc. Ráno ho zoberieme a večer je naspäť. Dlhšie bez nás nevydrží. *Povie jej a chytí ju okolo pásu. Za počuje jej slová a nesúhlasí s ňou.* Moji bratia sa skoro zabili za to, ktorý bude nášmu Keithovi krstný otec. Nebude ani jeden. Sľúbil som to niekomu inému. *Povie jej a po chvíľke jej len dodá.* Moji bratia sú strýkovia a krstný otec malého bude Nefarius. Ak s tým však súhlasíš. A krstnú mamu si vyber ty. Aj keď by som nechcel aby bola z rodiny ale môže byť aj Lisa *Povie jej a nedokáže sa dočkať na ten deň kedy odnesú Keitha k bratom. Všimne si, že Keith sa už priveľmi zamotáva do Gracinich vlasov a ťahá ju. Vyslobodí mu ručičky s Gracinych vlasov a postrapatí mi tých pár maličkých vláskov blond farby čo má na hlave. Venuje mu bozk a zoberie si ho na chvíľku od Grace.* Nesmieš mamu ťahať za vlásky ani jej ich motať. Potom bude plakať tvoja mama *Povie mu a po chvíľke sa na Grace pozrie Keith a dosť dlho na ňu hľadí a potom sa pozrie na Emma. Mama? Povie neisto to slovíčko a Emm si najskôr neuvedomí čo povedal.* áno mama. *Povie jej a až teraz si uvedomí čo povedal. zovrie ho v objatí a dá mu pár bozkov, potom ho zodvihne kúsok nad seba.* Keith čo si to povedal? *Opýta sa ho a konečne povie to čo chcel od neho predtým. Podá ho Grace a usmeje sa na ňu.* Poďme dolu, chcem byť s vami a ešte som trochu hladný, lebo som takmer nič nezjedol. *Povedal jej a chytil ju za ruku a sledoval ju a aj Keitha.*