Dom Grace Hope Stamper

*Sedí v kresle a ruku má natiahnutú ponad postielku nad Keithom, ktorý sa medzitým zvalil na chrbátik a trocha sa začak zaboerať maminou rukou, no po chvíli sa opäť vráti k svojej obľúbenej činnosti.* Keith nepopapaj si svoje hračky. *Povie mu a postaví sa nad postieľku pričom začne synčeka trocha škádliť keď mu odtiahne medvedíka z dohľadu. Odrazu do izby vojde Emmanuel a Grace urobí pár krokov k nemu aby ho objala no keď okolo nej prejde bez slova a zoberie malého na ruky, len skloní hlavu. Po chvíli čo si Emmanuel sadol s Keithom na zem sa poberie za nimi. Kľakne si však o kúsok vedľa aby si mohol ich synček poriadne užiť svojho ocka bez nejakého rozptylovania. Grace sa len spokojne usmieva. Tento pohľad na svoje dve lásky ju naozaj teší. Emmanuel je veľmi starostlivý otec a malý ho jednoducho miluje. Keď zbadá ako Keith buchne Emmanuela po hlave autíčkom len sa nad tým zasmeje. Znova ich bez slova pozoruje a premýšľa nad tým či sa niečo nestalo. Odrazu začuje Emmove slová na ktoré len neprítomne pokrúti hlavou zahĺbená do svojich myšlienok. Keď sa Emmanuel postaví aby podal z postieľky macka Grace si sadne bližšie a chytí Keitha aby nespadol.* Emm, zlatko, a teba niečo netrápi? Všimla som si už aj včera večer, že si nebol práve v poriadku. Stalo sa niečo? *Prehovorí na neho potichu keď si sadne naspäť k nim. Pozrie sa na neho skúmavým pohľadom no potom sa začne venovať Keithovi, ktorý začal cmúľať už aj druhé mackove uško. Ruky si položí na kolená a opäť ich len pozoruje. Zbadá, že Emmanuel sa začne Keithovi prihovárať a Grace trocha zvraští čelo lebo ju zaujíma čo mu povedal. Po pár sekundách na ňu začne ich synček niečo bľabotať a Grace sa začne smiať. Emm to skúsi ešte raz pretože zjavne Keith nerobí to čo by si jeho ocko prial. No Keithovi sa to prestane páčiť a začne po Grace niečo vykrikovať svojím detským hláskom. Stále sa to stupňuje a stupňuje a tak sa Grace prisunie k nemu a chytí ho za ručičku no on sa začne jedovať. Keď sa ho Emmanuel snaží utíšiť, Keith mu zahryzne do prsta svojimi malými zúbkami. Grace zhíkne a výchovne sa pozrie na Keitha. Keď si do úst znova zoberie mackove uško, Grace si ho pritiahne k sebe a posadí si ho na stehná.* Miláčik premýšľala som nad niečím. Od kedy máme Keitha vôbec na seba nemáme čas. Viem že starosti o dieťatko sú tie príjemnejšie, no stále mám v hlave ten večer našich zásnub. Vtedy to bolo krásne... *Hovorí mu milým a tichým hlasom. Usmieva sa na neho a až teraz si uvedomuje že sa Emmanuel naozaj mohol cítiť trocha odstrčený.* Tak mi napadlo... neviem... ale možno keby sme na jeden deň dali malého k tvojim bratom mali by sme chvíľku aj pre seba. Lisa s Marry sa o neho určite postarajú a bude tam aj s ostatnými deťmi. Hmm? *Navrhne mu nakoniec a je zvedavá na jeho reakciu.* Aj tak bude malý potrebovať krstných rodičov no a keďže len ty máš súrodencov tak som myslela že možno Eric a Lisa... *Dodá nakoniec a zoberie malého na ruky. Ten sa jej začne zamotávať prstíkmi do vlasov a ručičkami ju začne plieskať po tvári a nose.*

*Keď začuje jej slová, prečo si zaslúžil takúto pozornosť iba sa nad tým pousmeje. No lenže ani nestihol na jej slová zareagovať a už si uvedomila, že je Keith sám zobudený hore a vybrala sa za ním. Akoby bez nej ani sekundu nevydržal Pomyslel si trochu nahnevane a na jej posledné slová iba prikývol a sadol si za stôl. Nič jej nepovedal a bola by slov škoda, lebo aj tak odišla preč a on sa nechcel hádať. Zjedol jednu palacinku a viacej zjesť ani nedokázal, chvíľku ešte sedel za stolom a pozeral sa von oknom. Postavil sa a odišiel hore do Keithovej izbičky. Videl malého ako cmúľa medvedíkovi uško a tak mu ho zobral. Grace nepovedal ani slovo od kedy odišla.* Keith veď ten macko už nebude mať uško. Musíš ho trochu šetriť. *Povie synčekovi milým hlasom aj keď je v skutočnosti nahnevaný a zoberie ho na ruky. Položí ho na koberček sedieť tak aby sa opieral o Emma. Emm zobral autíčka a jedno dal Keithovi a s druhým sa hral na koberci. Potom začal autíčkom chodiť po Keithovej nožičke. Ten sa začal smiať a tresol autíčkom Emma do hlavy. Emm sa prekvapene pozrel a nevadilo mu to. Pozrel sa na Grace.* Láska trápi ťa niečo? *Opýtal sa jej a dúfal, že ju nič netrápi. Asi ju ani nemalo čo. Keith za ten čas pozorne skúmal svojimi ručičkami autíčka a až keď si ho začal dávať do úst mu ho zobral.* Keith nemôžeš to papať. *Povie mu a radšej mu z postieľky podá macka a dá mu uško ktoré ešte necmúľal. Keith si ho dá do úst ale po chvíli ho vypľuje a pozrie sa nechápavo na otca. Rýchlo však nájde to uško, ktoré cmúľal a začne ho znova cmúľať. Emm sa na ňom iba zabáva aký je zlatý. Ešte sám nedokáže úplne dlho sedieť a tým ako rastie sa čím ďalej tým viac učí nové veci. Už začal hovoriť prvé slovká. Emm mu niečo potichu povedal do ucha, tak aby Grace nemala možnosť to počuť. Zrazu začne bľabotať smerom k maminke. Emm sa na tom iba smeje a ďalej mu šepká do ucha a on si stále bľaboce.* Tak asi si ešte budem musieť počkať. *Povie smutne a Keith si ešte ďalej bľaboce a už začína na maminku zvyšovať hlas.* Keith, nekrič po maminke. *Povie mu zo smiechom a on začne ešte hlasnejšie kričať. Emm mu dá ruku pred ústa ale Keith mu zahryzne do jedného prsta jeho dvomi zúbkami, ktoré sa mu pred nedávnom prerezali.* Keith! *Mierne na neho zakričí a malý sa mu ešte viac zahryzne do prsta. Po chvíľke však jeho prst pustí a začne sa zaoberať cmúľaním mackovho uška.

*Práve vo chvíli keď ukladá na poličku taniere a poháre začuje na prvom poschodí vŕzgať dlážku a kroky. Urobí pár krokov čím sa dostane na chodbu, kde sú schody a keď sa pozrie hore zbadá Emmanuela kráčať do Keithovej izbičky odkiaľ sa začne ozývať detský smiech a piskot. Začuje aj tlmený Emmanuelov hlas ktorým sa prihovára ich Keithovi. Keď sa vráti do kuchyne a pripraví na stôl tanier s palacinkami a pohár s lekvárom začuje už kroky na schodoch a odrazu sa v kuchyni zjaví Emmanuel. Milo sa na neho pousmeje a odloží utierku na kraj stola.* Dobré ránko. Som predsa...teda budem predsa tvoja žena tak je tak trocha mojou povinnosťou postarať sa o svojho milého a celú rodinu. *Povie mu milo no spomenie si na jeho včerajšie slová a keď jej spomenie Keitha len sa letmo pozrie smerom ku schodom.* Pôjdem sa za ním pozrieť. *Aj ona ho objíme a pobozká. Poberie sa na chodbu preč z kuchyne no po chvíli sa ešte zastaví a obzrie sa na Emmanuela.* Zlatko teraz sa poriadne naraňajkuj a potom prídi za nami. *Povie mu a opäť sa usmeje. Už takmer otvorila ústa lebo mu chcela povedať, že sa s ním chce porozprávať no potom sa to rozhodla nechať tak. Odíde k schodom po ktorých pomaly vyjde na hornú chodbu a zamieri do Keithovej izbičky. Sadne si do kresla vedľa postieľky a natiahne mu kolotoč nad postieľkov,ktorý začne okamžite hrať a točiť sa dokola. Keith po ňom začne lapať ručičkami no je príliš vysoko aby na neho dočiahol a tak sa len zvalí na bruško a opäť zače cmúľať medvedíkovi uško.*

*V noci sa preberie na to, že Grace kŕmi Keitha. Nechcelo sa mu otvoriť oči a tak o chvíľočku zaspal. Vonku už vykúkalo slnko a keby Emma nezobudí známa vôňa jeho najobľúbenejšieho jedla tak by tak skoro nevstal. Zobudí a nikde nevidí ani Grace a ani Keitha. Pomaly vylezie z postele. Oblečie sa a ide do Keithovej izbičky. Vidí ho tam hrať sa s plyšovým medvedíkom, ktorému cmúľa uško. Emm sa nad tým usmeje a podíde k jeho postieľke. Ich synček už vyrástol. zatiaľ tam iba tak leží. Emm podíde k postieľke a posadí Keitha v postieľke aby sa mohol lepšie hrať s hračkou. Keithovi sa to zjavne začne páčiť keďže sa začne tešiť a blabotať svojou rečou.* Hneď sa vrátim synček. *Povie mu a nechá otvorené dvere na jeho izbičke. Počuje iba jeho smiech keď ide dolu schodmi. Nájde Grace upratovať dom a tak podíde k nej.* Ahoj kráska. Čím som si zaslúžil, že si pripravila raňajky? Nemala by si byť s Keithom? Mimochodom sedí v postieľke a cmúľa medvedíkovi uško. *Povie jej a vrúcne ju objíme okolo pásu a začne ju bozkávať.*

*Keď ju Emmanuel pobozká prižmúri oči a pomaly mu podá Keitha na ruky. Hneď ho zoberie k postielke, kde ho uloží a vráti sa k nej. Zoberie ju na ruky a Grace sa mu schúli v náručí. Hlavu si položí na jeho plece a nechá sa odniesť do svojej postele. Tam ju Emmanuel položí a ona si ľahne na bok, pričom sa na neho pousmeje a len súhlasne prikývne nad jeho slovami. Je naozaj veľmi vyčerpaná a potrebuje si pospať. Pomaly sa stráca no odrazu začuje Keithov plač a vidí že ho Emmanuel nesie k nim. Keď medzi nich položí ich synčeka Grace ho slabučko pobozká na čelo a pozrie sa na Emmanuela. Začuje jeho slová, ktoré ju trocha prekvapia a zarazia no nejde to teraz riešiť lebo je celkom bez síl. Stisne Emmovi ruku a spoločne zaspia. Nad ránom sa Grace zobudí aby nakŕmila Keitha no potom si opäť ľahne k nemu a k Emmanuelovi a opäť zaspí. Ráno, keď sa Grace zobudí všimne si na okne jemnú rannú námrazu, ktorá sa na miestach kam dopadá slnko roztápa a steká po obloku až na zem. Vonku sa už poriadne ochladilo a okolie zakrýva hustá hmla. Grace sa pomaly posadí na posteľ a pobozká Emmanuela na čelo. Zoberie ich synčeka na ruky a potichu ho odnesie do jeho izbičky, kde ho poriadne prikryje perinkou a k hlave mu posadí plyšového medvedíka. Vráti sa naspäť do izby a prezlečie si šaty. Oblečie si jednoduché vínovo červené šaty so zlatým vyšívaním okolo pásu a širokými rukávmi. Zbehne dolu do kuchyne, kde pripraví raňajky. Palacinky rozvoniavajú po celom dome a k nim Grace prichystala pomarančovú šťavu. Kým sa Emmanuel a Keith zobudia začne trocha upratovať ich dom. Stále premýšľa nad tým, čo povedal večer Emmanuel. Nechce aby to vyzeralo, že ho teraz kvôli Keithovi stavia na druhú koľaj.*

*Počúva Grace ani len netuší čo by jej vlastne mal povedať, je rád, že to tak zobrala, že Nefariusov darček ju potešil. Najviac Emma mrzí, že jeho to isté nenapadlo. Keď sa k neho Grace pritúli trochu sa odtiahne pobozká ju a položí Keitha do postieľky. Príde za Grace a tú zoberie na ruky a nesie ju do ich izby. Keď už sú na pol ceste Keith začne plakať. Emm zloží Grace v izbe na posteľ.* Mala si ťažký deň a už je neskoro mali by sme si všetci oddýchnuť. *Povie jej a poberie sa do Keithovej izbičky, kde plače a zoberie ho k nim. Znova tak ako už aj minulú noc Položí Keitha medzi nich do stredu postele.* Keith posledný krát tu spíš. Od zajtra budeš pekne v postieľke. Ja a maminka potrebujeme súkromie. *Povie svojmu synčekovi, ktorý asi sotva bude rozumieť ale jemu to nevadí. Chytí Grace za ruku a sleduje ako Keith zaspáva a po chvíľke zaspí aj Emm. Trochu začal žiarliť na Keitha. Jediný večer, ktorý stál za to bol asi ich zásnubný. Vtedy mali čas na všetko. A vtedy spravili pre Emma veľkú chybu, Keitha. Má ho rád, doslova ho miluje ale zlostí ho, že sa o Grace, svoju Grace, musí deliť. Aj keď z vlastným synom.*

*Keď už stojí pri okne zacíti pri sebe Emmanuela. Trocha sa mykne a pritúli si Keitha k sebe. Oči má ešte stále trocha mokré od sĺz no na perách má úsmev. Otočí sa na Emma a pohladká ho jednou rukou po tvári.* Je to neuveriteľné... nemôžem veriť tomu, že tu boli Emm. Rozumieš mi? *Spýta sa ho no vlastne od neho ani neočakáva nejakú priamu odpoveď. Nevie či si niekto dokáže predstaviť, čo Grace prežíva a ako sa cíti. Po tak dlhej dobe videla svojich rodičov a boli to len ich duševné pozostatky. Nemohla ich poriadne objať, pohladiť, dotknúť sa ich. A odrazu sú preč a navždy. Keď sa jej začne Emmanuel ospravedlňovať pokrúti hlavou a chytí ho za ruku.* Všetko je v poriadku. Je koniec. Porozprávali sme sa o všetkom, zaspomínali sme a oni sú... preč. *Dohoví vo chvíli, keď k nim priletí Nefova sova. Grace sa opäť zahľadí von oknom a nevníma čo robí Emmanuel. Hladká Keitha po ručičke a ešte stále sa trocha spamätáva z toho čo sa práve udialo. Po chvíli opäť začuje Emmove slová a len sa na neho milo usmeje. Pobozká ho a podá mu malého do náručia.* Dúfam, že už nás ďalšie prekvapenia nečakajú. Aj keď toto bolo jedno z tých príjemnejších. *Dodá a oprie si hlavu o Emmove plece. Pozerá sa na Keitha a úplne v ňom vidí jeho otca.*

*Hneď ako mu povie v myšlienkach, že to zvládne odíde von z izby. Hneď ako už vie, že prešla hodina vojde do izby. Práve vo chvíli, keď Grace berie malého Keitha. Ide k oknu a Emm príde k nim obidvoch. Chytí Grace za plecia.* Láska prepáč mi. Ja.. Nevedel som, že chcel aby si sa s nimi stretla. Pripravil by som ťa nato. Povedal by som ti to. *Povie jej a dá jej bozk na líce. Pozoruje malého Keitha ako pomaly zaspáva v perinke Grace na rukách. Emm ešte stále nedokáže veriť tomu, že majú syna, že Keith je ich. Zrazu sa zas objaví Nefariusova sova. Emm zoberie list čo mu doniesla. Je Grace v poriadku? Jediné čo napísal. Emm mu rýchlo na to odpísal a poslal list naspäť po Nefovej sovičke.* To bol iba Nef. Chcel vedieť, že ako sa cítiš. *Vysvetlí jej bez toho aby sa pýtala.*

*Pri Nefariusovej informácií sa Grace zmocní zvláštny pocit, akýsi druh paniky. Je tu so svojimi rodičmi, no o pár minút opäť zmiznú a už navždy. Odrazu zacíti, že ju Emmanuel pustil za ruku a podal jej malého do náručia. Nefarius medzitým odišiel z izby na chodbu a Grace si všimne, že na ňu Emmanuel spýtavo pozerá. Poutiera si rukou mokrú tvár a pomaly mu prikývne. Zlatko... zvládnem to. Pomyslí si a urobí pár krokov k svojej rodine. Pozerá sa na nich a cíti sa zvláštne. Z listov od Olivera, ktoré sa jej do rúk dostali len nedávno vyčítala ako to vlastne všetko bolo no ona nedokáže nájsť tie správne slová, ktorými by začala rozhovor medzi ňou a jej rodinou. Odrazu k nej podíde Oliver a ľahko ju chytí za plece. Skoro vôbec to však nepocíti len to kútikom oka vidí. Začuje hlas svojej mamy, ktorá sa ju snaží utešiť aby neplakala no nedá sa. Grace stekajú slzy po lícach a pomalým krokom podíde k postielke kde uloží Keitha. Jej rodičia prídu za ňou a spoločne obdivujú ich synčeka. Grace si všimne, že Oliver stojí opodial a sleduje ich so svojím typickým flegmatickým výrazom no tento raz sa aj usmieva. Grace nechá svojich rodičov pri postielke a podíde k nemu.* Olie...Tak veľmi ma to mrzí. Prepáč. Nevedela som ako to všetko bolo...tvoje listy som našla až nedávno, keď som sa vrátila na to miesto. *Hovorí mu tichým uplakaným hlasom a všimne si zdesenie v jeho tvári, keď sa dozvie že Grace bola v jeho dome, ktorý slúžil ako sídlo temných mágov. Potom ju však len chytí za ruku no Grace sa cíti akoby sa snažila chytiť vzduch. Začuje Oliverove slová o tom, že Grace odpúšťa, pretože sa zachovala tak ako mala a že by Oliver urobil to isté. Po chvíli všetci spoločne stoja pri postielke a Oliver pošepká Grace od ucha niečo v tom zmysle že Emmanuela veľmi dobre pozná a že je to muž, ktorý sa o ňu postará. Grace stále nemôže uveriť tomu čo sa tu deje. Spomínajú na časy, keď bol Oliver ešte študentom, na všetko krásne čo spolu prežili. Po dlhšej dobe však jej otec oznámi, že už je na čase odísť. Grace má nutkanie ich zastaviť, zdržať ich, no vie že to nepôjde. A tak sa s nimi len vrúcne rozlúči. Po tvári jej stále stekajú slzy a vo chvíli, kedy sa ich telá rozplynú a oni navždy zmiznú Grace padne do kresla a snaží sa trocha upokojiť. Po chvíli sa postaví a zoberie Keitha na ruky. Podíde k oknu a zahľadí sa von. Konečne pocíti ten pocit akéhosi vyslobodenia, úľavy od toho bremena, ktoré ju ťažilo. Vie že je už všetko v poriadku.*

*Vidí prekvapenie aké Grace spravila táto nečakaná návšteva. Zrazu sa ozve Nef. Grace máte hodinu na to aby ste sa rozlúčili potom musia ísť. Povedal a Emmovi sa tie slová stále opakovali v ušiach. Cíti, že ho Grace stisla silnejšie za ruku a zrazu zaregistruje ako sa Nef ospravedlní a odíde preč. Emm by ich nechal samých. nechce sa jej priamo opýtať tú otázku a tak jej podá malého a spýtavo sa na ňu pozrie, či má ísť. Jeden pohľad. Ona to zaručene pochopí. Zrazu za počuje ako jej rodina chváli ich syna a aj výber Gracinho, tak ako si oni myslia už manžela. Nebude to on, čo ich vivedie z omylu. Vie, že by tu teraz nemal byť. Mal by ich nechať samých. Pustí Grace ruku.*

*Zbadá, že sa Emmanuel usmieva čo značí že sa buď nestalo naozaj nič vážne, alebo naopak stalo a snaží sa ju len upokojiť. Najprv ju napadlo, že mu Nef píše kvôli tomu súdu, no potom si spomenie, že sa ukázalo, že to bola výhovorka aby Emmanuel mohol odísť urobiť izbičku pre malého. Počúva čo jej rozpráva a zdá sa jej že zostal až príliš pokojný. Kým mu na to stihne čokoľvek povedať Emm zmizne a ona zostane v izbe len s ich synčekom Keithom. Zoberie ho na ruky a začne sa s ním opäť prechádzať po izbičke. Malý tichučko píska a smeje sa a po všetkom hneď lapá ručičkami. Zdá sa jej to ako veľmi dlhá doba čo je Emmanuel preč. Za ten čas stihla opäť malého nakŕmiť aj prezliecť, pohrali sa spoločne a prečítala mu aj rozprávku. Keď Grace sedí vedľa postielky v kresle a pozerá sa von oknom, odrazu začuje nejaké kroky dolu v kuchyni ktoré sa stále viacej a viacej približujú po schodoch hore na chodbu. Grace sa pomaly postaví a tichým krokom kráča ku dverám izby, keď sa v nich odrazu objaví Emmanuel spolu s Nefariusom. Grace sa s ním zvíta a poďakuje mu za gratuláciu. Keď Grace začuje Emmanuelove slová nechápavo sa na neho pozrie. Po pár sekundách sa Nefarius vráti do izby a za ním tesne nad zemou levitujú traja duchovia, ktorí však vyzerajú skôr ako normálni ľudia len je cez nich vidieť. Majú podobizne Graceiných rodičov a brata. Grace sa chytí rukou za krk pretože jej ho zviera od šoku, ktorý práve prežíva. Srdce jej búši ako zvon a trocha sa jej točí hlava. Nemôže uveriť tomu, čo vidí pred sebou. Odrazu pocíti Emmanuelovo stisnutie ruky a keď sa na neho letmo pozrie zbadá, že na rukách drží ich syna. Oči sa jej zaplnia slzami a vôbec nevie čo má povedať. Pevne drží Emmanuela za ruku a má pocit akoby mala každú chvíľu odpadnúť. Takéto niečo naozaj nečakala. Je to pre ňu obrovské prekvapenie. Po pár sekundách otvorí ústa.* Mami? Ocko? *Pozrie raz na jedného raz na druhého* Oliver!? *Hovorí tichým hlasom a len tam tak stojí a celá sa chveje. Absolútne nevie čo by mala robiť.*

*Keď si Grace prečíta list a zavalí ho otázkami usmeje sa.* Láska netýka sa to ministerstva. Vieš Nefarius prišiel asi na jednu vec kvôli ktorej mi včera sem neprišiel pomôcť. A je to súkromná Nefariusova vec. Bol som za ním včera. Takže sa neboj nie je to nič vážne prečo by si sa mala trápiť. *Upokojí ju a zas jej klame ale to iba preto aby bola pokojná fakt netuší čo Nefarius zistil. Pobozká ju a premiestni sa skôr ako by mohla uvedomiť, že jej klamal. Premiestnil sa pred ministerstvo a zbehol do Nefariusovej pracovne.* Som otcom. *Povie mu naradostene a Nefarius mu pogratuluje. Emm ho pozve ku nim. Len ešte niečo súrne má Nefarius. Emm sa pozrie za seba a v tej chvíli zbadá niečo čomu sám neverí. Chce niečo povedať ale Nefarius mu káže aby bol ticho a išli spolu všetci piati ku Grace domov. Emm po dlhej chvíľke súhlasí. Premiestnia sa do kuchyne a vyberú sa hore schodmi. Vojde Emm a Nefarius dnu. Nefarius sa popozerá po izbičke. A začne najskôr pochvaľovať izbičku a potom si všimne Grace pogratuluje aj a pozrie sa na malého Keitha ako mu povedal Emm, že sa volá. Emm zrazu prehovorí, lebo vie že je ten správny čas.* Láska? Nefarius má niečo pre teba. *Sotva to dopovie Nefarius odíde z izby a po chvíli sa vráti ale už nie sám. Vo vzduchu sa vznášajú traja duchovia. Nie obyčajný ale duchovia, ktorý sú členmi Gracinej rodiny. Emm zoberie pred tým ako vojdú do izby Keitha na ruky a Chytí Grace pevne za ruku.*

*Stíska Emmanuelovu ruku a pri jeho slovách sa na neho pozrie.* Páči? Že či... je to prekrásne zlatko. Vytvoril si Keithovi naozaj útulnú izbičku. Ľúbim ťa. *Povie mu a zoberie si od Emma ich synčeka. Pritúli si ho k sebe a prechádza sa s ním po izbe zatiaľ čo Emmanuel zbehne dolu po schodoch. Grace chodí sem a tam a prihovára sa Keithovi pričom mu ukazuje rôzne hračky a hrací kolotoč ad postieľkov. Po pár minutach sa v izbe opäť zjaví Emmanuel a rýchlo k nej podíde a zoberie si na ruky Keitha. Grace sa na neho nechápavo pozerá a keď jej dá do ruky list očami si ho prebehne. Čo sa zasa mohlo stať a prečo o tom vedia zasa všetci len ona ako ministerka nie. Pozrie sa trocha zdesene na Emmanuela, ktorý medzitým uložil malého do postieľky. Začuje jeho rozhodné slová o tom, že tam pôjde.* Emm, čo sa stalo? O čo môže ísť? Občas mám pocit ako keby som už ani nebola súčasťou ministerstva... Prečo nepošle Nefarius sovu mne? Prosím daj mi hneď vedieť čoho sa týka tento tvoj náhly odchod, ano prosím? *Hovorí mu pokojným hlasom no aj tak má zasa obavy z toho čo sa bude diať. Potom podíde k postieľke a chytí Keitha za ručičku.*

*Na jej otázku či sa niečo stalo iba pokrčí plecami, nechcelo sa mu čítať teraz list. Keď vidí prekvapený Gracin výraz poteší ho to. Je rád, že je šťastná a po chvíľke keď sa pozerá z jednej strany na druhú iba Emm skonštatuje.* Tak asi sa ti to páči ako vidím. *Povedal jej a podal jej Keitha. A opätoval jej bozk.* Idem po list od Nefariusa. Netuší čo môže chcieť. *Povie jej zíde dolu schodmi a zoberie zo stola list. Ak môžeš okamžite príď na ministerstvo. Nefarius. Nechápe čo od neho môže chcieť. Príde do izbičky, kde je Grace a Keith. Emm vyhádže hračky z postieľky a zoberie Kaitha od Grace a položí ho do postieľky. Podá Grace list.* Musím tam ísť. Neviem čo sa deje. *Povie jej a čaká na jej reakciu.*

*Keď sa ocitnú v ich útulnom teplom domove, Grace si trocha vydýchne. Konečne je doma aj so svojou rodinkou. Keith sa jej na rukách stále mrví a rozhadzuje ručičkami. Grace posunie tašku s jej vecami na chodbu a všimne si za oknom Nefariusovu sovu. Emmanuel od nej zoberie lístok no vôbec si ho neprečíta a niekam ho položí.* Zlatko? Stalo sa niečo? *Spýta sa ho práve vo chvíli, keď jej z rúk berie Keitha. Potom ju Emmanuel chytil za ruku a viedol za sebou hore schodmi. Pri jeho slovách sa Gace len pousmeje.* No keďže je tento domček malý a boli tu voľné už len dve izby, nemal si veľmi na výber. Ale určite si to všetko prichystal perfektne. *Keď vyjdu hore na chodbu Emmanuel zahne hneď ku dverám oproti Graceinej izby. Otvorí dvere a všetci spoločne vojdú dnu. Grace si len reflexívne dá na ústa ruky a na tvári má prekvapený výraz. Začne sa od radosti smiať a stále nemôže uveriť vlastným očiam. Grace podíde k Emmanuelovi a pobozká ho, potom vtisne jeden bozk aj malému na čelo a začne sa prechádzať po izbe. Pri veľkom okne na ktorom sú dlhé svetlo modré závesy je drevená postielka v ktorej sú poukladané malé plyšové zvieratká. Pri postielke je drevená polička a hneď vedľa je pult. Pri postielke z druhej strany je kreslo s nočným stolíkom na ktorom je malá lampička. Uprostred izby na zemi je koberec s cestami na malé autíčka. Všetko je úžasne zladené a Grace nevie kam sa má prv pozerať. Po chvíli ešte raz príde k Emmovi a pobozká ho. Chytí ho za ruku a obzerá si celú izbu.*

*V dome svojich bratov sa rozlúčil so všetkými aj s natrucovaním Teom, ktorému sľúbil, že niekedy môže prísť ale, že musí teraz nechať všetkých troch oddýchnuť. Emm nemal už nijak náladu aby k nim dnes niekto chodil. Ale predsa len, keď sa premiestnili domov čakala ich za oknom sova. Emm jej otvoril okno a pustil ju dnu. Pristála mu na pleci. Bola to sova od Nefariusa, zobral on nej list ale neprečítal si čo tam bolo. Položil papier neďaleko na stôl a pustil sovu von a hneď zavrel aj okno. Zobral od Grace malého, ktorý akorát bol hore a usmieval sa na nich. Trblietali sa mu očká. Emm zobral Grace za ruku a ťahal ju do izbičky, ktorú pre malého spravil. Ale po ceste do nej jej povedal.* Nikdy si nespomínala kde by si chcela aby mal malý izbičku ale som sa rozhodol, že táto bude najlepšia. *Povedal, zobral ju do izby hneď oproti a vkročil s obidvomi dnu do izby. Počkal si na Gracinu reakciu. Malý sa len zavrtel v perinke a začal sa smiať.*

*Už keď bol v malej izbičke, kde nechal veci, potichu ich s bratom premiestnili prútikmi do Gracinho domu. Emm sa tam potom slabým puknutím premiestnil a akorát mu prišiel list od Nefariusa, ktorý sa ospravedlnil, že nemôže prísť. Musel niečo na ministerstve vybaviť. Emm si rýchlo prezliekol habit a nahodil si na seba tepláky a tričko, vkročil do miestnosti, ktorá bola prázdna, nikto v nej asi dávno nebol. Emm mávnutím prútikom upratal celú izbičku a druhým mávnutím vymaľoval všetky steny, krásnou modrou farbou. Presťahoval tam postieľku, ktorú dal oproti dverám. Doniesol dve postielky, jednu, čo bude mať malinké vo svojej izbičke a druhú, ktorú mu požičal Eric na to aby malinký spinkal v izbičke s nimi. do izbičky dal koberček, z motívom cesty a autíčka. Potom tam naukladal pár čarodejníckych hračiek. Celé mu to zabralo robotu až do večera. Už sa stmievalo a on sa rozhodol, že musí trochu premistniť veci ešte v ich izbe. jedinú jednu vec čo premiestnil bola posteľ. Dal ju tak aby Grace presne videla do malého izbičky, keď tam cez deň bude. Emm zavrel dvere na malého izbičke a premiestnil sa do kuchyne svojich bratov, kde bolo viac menej viditeľné, že prišiel, keďže akorát bola večera v plnom prúde. Emm si až teraz uvedomil, že sa práve prezradil ,že nebol na žiadnom súde. Pozrel sa na seba a mávnutím prútika svoje zašpinené šaty očistil a dúfal, že to Grace nevidela.*

*Je rád, že Grace nijak nepochybovala o tom vymyslenom súde, však s Nefariusom sa dohodli, že sem obidvaja prídu to zariadiť. Emm premýšľal ako to všetko spraviť. A je rád, že Nefarius dokonca poslal Emmovi domov aj list z ministerstva o súde. Vidí, že sa Grace už dôkladne zobudila a balí si veci. Pousmeje sa, jej otázky ho zaskočia. Na tom čo sa tam bude riešiť sa nijak zvlášť nedohodli s Nefariusom, teraz to môže všetko prekaziť jeho odpoveď. Tak sa len rozhodne, že odpovie nepriamo.* Vieš láska tak hrozne ťa milujem. No ideme riešiť čo sa tam stalo. Neviem čo presne. A ako to bude trvať? Dnes večer sa vrátim. Zajtra by sme mohli prísť naspäť domov. Nechcem vás v noci trepať domov. *Zaklame jej. Nerád jej klame ale musí, chce jej spraviť prekvapenie. Chytí ju za ruky, keď už vidí, že je dôkladne pripravená a premiestni sa do domu jeho bratom. Ericova, žena vedie Grace do obývačky aby si v pokoji sadla a Eric sa rozpráva s Emmom. Emm sa po chvíli príde do obývačky rozlúčiť s Grace.* Milujem ťa láska, večer som naspäť. *Povie jej vášni ju pobozká a odchádza späť do kuchyne za Ericom a idú spolu do malej izbičky, kde Emm schoval všetky veci čo postupne nakúpil, keď akože chodil na Rokfort sledovať ako idú rekonštrukcie.*

*So zatvorenými očami leží na posteli a vychutnáva si Emmanuelovu prítomnosť. Je si istá, že by znova zaspala no keď sa jej začne Emmanuel prihovárať k brušku na tvári sa jej zjaví úsmev a aj keď nepočuje ani slovko je to krásne. Malý sa zrejme prebudí tiež lebo začne Grace kopať ako futbalista. Keď začuje Emmove slová pomaly otvorí oči. Aj ona ho pohladká po tvári a stále sa usmieva. Slnko už pomaly vyšlo a preniká cez závesy na veľkom okne. Bola by schopná ležať tu takto vedľa svojej lásky celý deň. Pozerá sa mu do tváre no vtom si uvedomí, že by mala naozaj vstať a pohnúť si, pretože musí ísť za Emmovou rodinou. Už dlhšie jej rozprával o nejakom súde vo Wizengamote a spomínal jej to aj Nefarius, ktorý ju však nepovolal ako najvyššiu. Pripadá jej to trocha zvláštne, súd bez ministerky mágie. No zrejme sa len dohodli na tom, že by tak krátko pred pôrodom nemala nikam chodiť. Sama sa obáva toho, že už to môže každú chvíľku prísť. Takto však bude mať aspoň istotu, že bude mať pri sebe ľudí, ktorí jej pomôžu. Naviac Ericova žena ako pôrodná sestra bude najlepšie vedieť čo robiť. Keď Emmanuel opäť spomenie odchod na súd, postaví sa z postele prezlečie sa. Cez plecia si hodí svoj hnedý habit, ktorý si pri krku zapne.* Ako dlho to bude trvať, Emmanuel? O čo vlastne ide? Týka sa to tých mladých aurorov? *Spýta sa ho a stále sa chystá na cestu. Berie si so sebou pár vecí, nie veľa. Prútik, kožený obal v ktorom má listy od brata a ešte si ich nestihla prečítať a zopár kníh. Odrazu sa však chytne za brucho no po pár sekundách bolesť ustane a Grace sa usmeje.* Zrejme sa už pýta na svet. *Trocha sa zasmeje. Bolesti neprikladá však žiadne podozrenia, vie že ešte nie je na čase a preto sa snaží zostať pokojná aby Emmanuela pred súdom nerozrušila.*

*Od kedy sa dozvedel, že je Grace tehotná tak prešlo veľmi veľa času. Už sa to na nej dalo vidieť a on bol strašne šťastný. Každé ráno jej nosil obrovskú porciu raňajok, aby sa poriadne najedla a malé bolo veľké. Nechcel vedieť, či je to chlapec alebo dievčatko aj keď to podľa neho vedela celá rodina. Mal tušenie, že to bude chlapec. Skoro ráno, keď slniečko si predieralo lúče do ich izby sa Emm zobudil. Pobozkal Grace a tak ako každé ráno aj teraz začal niečo šomrať maličkému. Naklonil sa ku Gracinmu brušku a hovoril malému tak potichu aby to Grace počuť nemohla. Po chvíľke sa odtiahol od jej bruška a nežne ju pohladil po tvári.* Láska vstávaj. *Povie jej jednou rukou ju hľadí po tvári a druhou po bruchu. Spomína si ako ju prvý krát stretol v Deravom kotlíku a ako sa vtedy pohádali, vtedy by nikdy nepovedal, že budú takto blízko seba a o chvíľku budú mať ďalšieho člena rodiny. Emmovi sa predstava, že budú mať bábätko strašne páčila. Nevedel sa ho dočkať. Grace stále predstieral, že aj keď jej narástlo brucho tak je chudá a on ju hrozne miluje. Na ničom inom mu nezáležalo len na tom aby boli šťastný. Dnes musel ísť na súd vo Wizengamote a preto musel aj Grace zobudiť. Musel ju zobrať ku bratom, kde mala stráviť najbližšie dva dni, kým on bude na súde. To Grace nevie, že nejde na nijaký súd ale zariadiť ich bábätku izbičku. Neskoršie už nemôže. Grace mu síce nepovedala, že kde chce aby ich malé malo izbičku ale minule keď sa prechádzal len tak po dome, vkročil do izby hneď oproti ich a tá bola úplne právna, nič v nej nebolo iba pavučiny. Pomyslel si, že to bude tá najlepšia izba pre ich dieťatko. Ale Grace nič nepovedal, chcel ju prekvapiť. Pozrie sa na Grace a opäť prehovorí.* Láska nechcem ťa hnať ale dnes mám ten súd. *Hovoril a obliekal si habit, ktorý sa mu na ten súd najviac hodil. Nechcel ju nechať samú, už len preto, lebo by každú chvíľu mohla porodiť.*

*Milo sa na Emmanuela usmeje a letmo ho pohladká po ruke na ktorú si natáča jej dlhé hnedé vlasy. Trocha sa zasmeje nad jeho slovami o tom, že budú celé dni tráviť spolu, pretože Grace si uvedomuje, že to bude poriadna zmena pre ňu aj Emma. Grace sa zamyslí nad tým, že ešte nikdy pred tým vlastne nebývala so svojim partnerom.* Zlatko, určite to zvládneme. Čakajú nás predsa tie najkrajšie roky nášho života. Spoločne s naším drobcom. Ale zabudli sme na jeden malý detail... *Povie Grace a trocha nadvihne obočie.* Naša svadba bude musieť asi počkať. *Povie a spomenie si na deň ich zásnub, keď v Deravom kotlíku povedal Emmanuel tým dvom ženám, že si Grace nejde brať pretože by "musel". Vtedy ešte Grace nebola tehotná. No teraz to bude vyzerať asi trocha zvláštne. No to je Grace úplne jedno. Je to ich súkromie a ich život a ona si Emmanuela zoberie kedy to uzná za vhodné a kedy sa na tom spoločne dohodnú a všetko naplánujú. Keď Emmanuel povie jeho posledné slová Grace nahodí prekvapený, skôr udivený výraz a usmeje sa na neho.* Miláčik, ty by si mi neliezol na nervy ani keby sme spolu boli zatvorení medzi štyrmi stenami od rána do večera. *Povie mu Grace a trocha sa zasmeje. Možno to vyznelo trocha vtipne no v podstate to myslela vážne. Až keď sa vrátila domov po tom, čo len o vlások unikla istej smrti ktorej by predchádzalo mučenie, si uvedomila ako veľmi Emmanuela ľúbi a už sa stal súčasťou jej žvota natoľko, že si nevie predstaviť bez neho ani jeden deň. Mať ten pocit istoty, že aj keď spolu práve nie sú, majú jeden druhého. Je to skvelé. Grace je však ešte stále vyčerpaná a pomaly sa jej začnú zatvárať oči.* Pôjdem si ešte oddýchnuť. Som hrozne... unavená a vyčerpaná. *Povie mu tichým hlasom, pobozká ho a posunie sa na posteli. Ľahne si a ešte chvíľku sa pozerá na Emmanuela, no po chvíli sa úplne stratí vo svojich snoch a zaspí.*

*Počúva Grace a všimne si jej prekvapený výraz, keď jej povie, že dobrovoľne opúšťa ministerstvo. Už nebude aurorom. Po jej slovách sa usmeje a začne sa jej hrať s vlasmi.* Zlatíčko moje aj ja si vás chcem užiť. A chcem byť s vami čo najviac. Aj keď teraz budem mať strašne veľa času a neviem si predstaviť aké to bude keď spolu budeme takmer celé dni. Do teraz sme nezvikli byť tak stále spolu. A súd vo Wizengamote musíme ísť aj teraz. Keby som tam tak veľmi nemusel chodiť. *Povie jej a je strašne rád, že s ňou môže byť. Po chvíľke si ju prejde očami zhora na dol a po chvíľke prehovorí.* Láska? Ty chceš byť tak často doma? Však si len v prvých mesiacoch ešte to na tebe nevidno. Nechcem aby ti to tu všetko potom liezlo na nervy o pár mesiacov a aby som ti liezol na nervy ja. *Povie jej a nežne ju pohľadí po tvári.*

*Počúva čo jej rozpráva Emmanuel. Jeho slová ju naozaj prekvapia. Spomenie si na to ako ešte pred pár dňami chcel Emmanuel zostať na mieste aurora a začína mať pocity viny a obrovské výčitky svedomia, že na Emmanuela až príliš tlačila, aby odišiel z ministerstva. Pozerá sa na neho a pri tom sa snaží milo usmiať. Už chce uzavrieť všetky tieto zlé veci, ktoré jej a v podstate aj nim obom znemožňovali to, aby boli šťastní tak ako sa patrí. Temní mágovia už sú bez moci, časom sa Grace vyrovná aj s tým čo sa stalo s jej rodinou a chce uzavrieť aj túto záležitosť ohľadom ministerstva a Emmanuelovej práce.* Láska, urobil si pre tento svet veľa a ja som na teba naozaj hrdá. No chcem aby si ako otec trávil čas aj so svojou rodinou a to by zrejme nebolo možné keby si niekde bojoval alebo stále trčal niekde na súde vo Wizengamote. Chcem ťa mať pri sebe a naviac nechcem aby sa ti niečo stalo. Tak veľmi ťa ľúbim. *Hovorí mu pokojným hlasom a utiera si z tváre slzy. Keď ju Emmanuel objíme silno ho chytí okolo pása a bozky mu opätuje. Tak veľmi sa bála, keď ju temní našli v Oliverovom dome, keď si brala veci, ktoré mu patrili. Bála sa že už nikdy nezažije takéto chvíle, spoločne s Emmanuelom. No je tu a je si celkom istá tým, že už to nikdy neurobí. Po chvíľke sa od Emmanuela pomaly odtiahne a trocha sa jej zatočí hlava. Prižmúri oči a pousmeje sa. Po pár sekundách sa opäť pozrie Emmanuelovi do tváre stále ho držiac okolo pása.* Už bude všetko v poriadku. A do práce sa vrátim hneď ako to bude možné. Teraz chcem počkať kým sa malé nenarodí a vlastne... vieš. Tak som premýšľala, že by som na nejaký čas menovala ministrom Nefariusa. Čakajú ma náročné dni a budem sa musieť postarať aj o naše dieťatko. Nechcem robiť unáhlené rozhodnutia ale chcem aby všetko prebehlo v poriadku a tak ako má. *Povie mu milým tónom a ľahko ho pobozká na pery.*

*Počúva Grace čo hovorí o jeho aurorstve. Hľadí ju po ruke a po tvári. A po chvíľku pokrúti hlavou.* Láska moja za ten deň čo som nevedel čo je s tebou, no s vami som skoro umrel strachom. Nedokážem odchádzať preč keď budem vedieť, že sa o mňa bojíš a, že o mne nič nevieš. Nedokážem byť bez teba. Ty si môj život a aj naše bábo ale chcem byť s vami. Napísal som Nefariusovi, chvíľku pred tým, než si prišla, že odstupujem, nech podpíše všetky papiere a, že keď prídeš tak sa zastavíme. Mala by si začať chodiť do roboty. *Povie jej a nemyslí tým hneď, ale až keď sa vylieči úplne, tuho ju zobrie v objatí a potom ju vášnivo bozkáva.*

*Po chvíli, už jej na tvári zostane len zopár rán, ktoré sa však pomaly zahoja len čo and nimi prejde rukou. Cíti že je opäť vyčerpaná a tak si oprie hlavu o Emmanuelove plece. Naozaj ju prekvapilo ako sa k tomu postavil a o to viac ju trápi to že to vôbec urobila. Mala mu to povedať a keď sa snaží spomenúť si na čo i len jeden dôvod, prečo by to urobiť nemala, nič ju nenapadá. No teraz je už po všetkom a ona je opäť s Emmanuelom a až teraz zisťuje, ako veľmi jej chýba. Uvedomí si ako veľmi je jej s ním dobre až keď jo dlhší čas nevidí. Cíti jeho dotyky a vie že je tu pri nej.* Aj ja ťa ľúbim. Naše bábätko je v poriadku, nemusíš sa báť. Keby som cítila, že sa niečo deje okamžite by som ti to povedala. *Keď Emmanuel spomenie tému, ktorá sa týka ministerstva, konkrétne aurorstva pozrie sa na Emmanuela a pohladká ho po ruke.* Samozrejme, môžem sa o tom porozprávať. Vieš... premýšľala som nad tým ešte v ten večer než som odišla od tvojich bratov. Viem, že je to tvoja práca a nemala by som sa ti do toho starať no ja sa o teba naozaj bojím. Veľmi. Skús to pochopiť. Už nechcem žiť v strachu. Jeden dôvod prečo som sa každé ráno budila s neistotou je preč a nechcem mať ďalší. Ale tvoje rozhodnutie budem plne rešpektovať. *Dodá a trocha a pousmeje. Pohladká ho po tvári a opäť si zloží hlavu na jeho plece.*