Dom Grace Hope Stamper

* Keď stojí Grace tesne pri ňom objíme ju tuho okolo pása.* Tak strašne ťa milujem láska. *Povie jej a vidí, že sa snaží mu dať dolu habit, ktorý nevie akým zázrakom sa mu podarí zhodiť dolu zo seba a iba padne do postele a chvíľku na ňu pozerá.* Keby vás tu nie je tak veľa tak by bolo fajn. Ale akosi som unavený. * Sotva to dopovie a už zaspí.*

*Keď na ňu Emmanuel začne rozprávať trocha sa od neho odtiahne.* Hej vidím ako ti nič nie je. Poď sem... *Hovorí mu, keď sa pomaly stavia zo schodov. Aj ona sa postaví zároveň s ním a stále ho podopiera pod pazuchou aby nespadol zo schodov. Takéto niečo by do neho nikdy nepovedala. Vždy jej prišiel ako svedomitý muž. Zrejme sa im to vymklo z pod kontrole. Zbadá, že sa Emmanuel rúti priamo do Keithovej izbičky a rýchlo držiac ho za ruku kráča za ním aby ho zastavila. Z nejakého dôvodu sa však potom zvrtne a vojde do ich izby. Grace pootvorí dvere na Keithovej izbičke aby skontrolovala, či ich synček spinká. Práve v tej chvíli začuje Emmov hrubý hlas. Rýchlo zatvorí dvere od jeho izbičky a poberie sa za ním. Keď príde dnu a zadá ho sedieť na posteli prisadne si k nemu.* Tu som. Emmanuel mal by si si ľahnúť a skúsiť sa vyspať. *Povie mu a postaví sa pred neho. Na chodbe ledva stál a tak Grace pochybuje, že by sa zvládol uložiť do postele. Rozopne mu habit okolo krku, no je to dosť ťažké a tak Grace chvíľu počká či to nezvládne aj sám.*

*Sedí na schodoch a zrazu plač utíchne. Je rád, že je v dome ticho ale zrazu sa mu niekto prehovorí. Pootvorí oči a zbadá Grace. Prihovára sa mu a on na ňu iba v tichosti hľadí.* Nič mi nie je. Kde je Keith? Pred chvíľkou plakal, je v poriadku? *Vychŕli na ňu otázky a pomaly sa opierajúc o zábradlie na schodoch sa postaví a ide smerom do Keithovej izbičky ale vidí, že sú zavreté dvere tak zamieri do spálne, kde si sadne na posteľ.* Láska, kde si? *Zakričí na ňu ožratým hlasom a očakáva ju pri sebe. Sedí na posteli z posledných síl má otvorené oči.*

*Až do chvíle, kým nezačuje dolu v kuchyni treskot sladko spí vedľa Keitha. Ten však pri hroznej rane a cengote skla začne plakať. Grace sa prudko posadí na posteľ a snaží sa ho utíšiť. Keith však plače stále viac a viac a Grace nechápe tomu čo to malo znamenať. Nevie čo sa tam deje. Emmanuel pri nej nie je a ona sa o neho začína bať. Zoberie Keitha na ruky a pomaly sa s ním prejde na chodbu. Keď sa trocha utíši a začne jej zaspávať v náručí, poberie sa do jeho izbičky aby ho uložila no v tom momente zbadá, že Emmanuel sedí na hornom schode.* Emm, zlatko?! *No ten vôbec nevníma. Rýchlo vbehne do Keithovej izbičky, uloží ho do postieľky a prikryje prikrývkou. Vyjde na chodbu a zatvorí mu dvere od izby. Rýchylym krokom sa poberie k Emmanuelovi. Položí mu ruku na plece a trocha ním zatrasie.Hlavu má ovisnutú a vôbec nereaguje. Čupne si pred neho na schod nižšie a chytí ho za ruky.* Emmanuel, čo ste porobili? *Prihovorí sa mu ešte raz tichým pokojným hlasom, aj keď sa o neho bojí. Cíti z neho alkohol a nevie čo má robiť. Posunie sa bližie k nemu a hlavu mu chytí do rúk.* Emm, no tak povedz niečo prosím. *Opäť to skúsi a pozerá sa na neho tvár. Oči má podliate a úplne lesklé.*

*Grace zoberie Keitha, ktorý je veľmi nervózny do izby nakŕmiť ho. Zatiaľ sa Emm naje a ide za nimi ale už spinkajú na posteli. Dá bozk Keithovi a aj Grace, prezlečie sa premiestni sa do deravého kotlíka, kde v dobrej nálade znovu oslavujú Keithove narodenie. Emmovi sa zdá, že oslavovali všetko ale jeho narodenie nie. Riadne opitý takmer nad ránom odchádzajú z Deravého kotlíka. Nef začne hovoriť o tom, že má ísť zajtra na ministerstvo a Emm si uvedomí, že idú oni na matričné oddelenie. z poslednými ožranmi odchádzajú z Deravého kotlíka a Emm sa premiestni do domu do kuchyne, čo nebol dobrý nápad, lebo ako ide naráža do všetkého čo je naokolo. Po schodoch ide po štvornožky a na úplne vrchnom schode si sadne, lebo započuje plačkať Keitha. Asi ho zobudil. Ale nechce aby vedela Grace, že prišiel úplne spitý domov. Nestalo sa mu to nikdy iba teraz. Po takmer pol roku oslávili narodenie jeho syna.*

*Grace sa pohodlne usadí za stôl a na tanier si naloží jedlo, no nie veľa pretože musí aj dávať pozor na Keitha, ktorý je očividne veľmi roztržitý. Stále sa naťahuje k ockovi, ktorý sa už zrejme viacej nevydrží pozerať na jeho prosebný výraz a dá mu jeden zemiačik. Grace nadvihne obočie a pozrie sa výstražne na Emmanuela, no nič nepovie. Ďalej spokojne je aj keď sa jej synček stále vrtí na nohách a kope v lufte nožičkami. Řučičky stále posúva k Emmovi, ktorý mu dá druhý zemiačik. Vždy, keď dosiahne svojho na chvíľu sa upokojí a oprie si hlavičku o Grace pričom spokojne prežúva dvomi zúbkami mäkký zemiak. Pri Emmanuelovych slovách sa Grace len zasmeje a pokrúti hlavou.* To nie je pravda. Viem, že by si neurobil niečo čo by mu ublížilo.*Povie mu milo a keď zbadá, že Keith stále nedal pokoj a naťahuje sa za jedlom Grace sa postaví zo stoličky.* Idem ho nakŕmiť, dnes je akýsi nespokojný, však ty moje malé?! *Pozrie sa Keithovi do tváričky a vyjde hore schodmi do spálne, kde Keitha nakŕmi. Nechá ho ležať na boku aby si odgrgol a ľahne si k nemu. Hladká ho po chrbátiku, no po chvíli začne zaspávať. Zatvorí si oči a snaží sa vnímať každý zvuk, no v dôsledku vyčerpania a únavy sa napokon úplne ponorí do svojich snov a aj Keith už dávno zaspal.*

*Grace mu zoberie Keitha a on si sadne k stolu hneď vedľa Grace a Keitha. Keith strašne naťahuje ručičky do jeho tanierika a niečo si šomre.Emm sa iba zahľadí do jeho očí.* Keith prosíš si? *Opýta sa ho a už mu pchá kúsok zemiačiku do ústočiek, neberie ohľad na to, že by to ešte nemal papať. A to aj Emm vie ale raz za čas svojmu synčekovi dopraje. Keith spapká zemiačik a začne kopať nohami a nakláňa sa k Emmovmu tanieru. Emm zoberie ešte jeden maličký kúsok zemiaku a dá mu ho.* Viac ti už nedám, lebo ma maminka zabije a tebe bude zle. *Povie mu keď sa načahuje s otvorenými ústami k nemu. Emm ho pohladká po hlavičke a začne jesť. Malý sa vrtí na Grace a je nervózny, lebo mu nedá otec ešte zemiačik, ktorý mu zjavne chutil.*

*Oprie sa o dvere a nechá ich pootvorené. Keď jej Emmanuel odpovie pousmeje sa. Úplne zabudla na to, že dnes ide Emmanuel na pivko s Nefariusom no nedá na sebe nič poznať a prikývne.* V poriadku, idem niečo prichystať. O chvíľku príďte dolu. *Navrhne im a poberie sa na chodbu. Zastaví sa pi ich spálni a zatvorí dvere. Poberie sa pomalým krokom dolu schodmi na chodbu odkiaľ prejde do kuchyne. Keď si všimne, že na stole je príliš veľa riadu mávne rukou a všetko sa odrazu poukladá na poličky a skrinky. Vytiahne si všetko potrebné a začne pripravovať večeru. Na tento pocit čakala. Po dome sa konečne ozýva Keithov radostný smiech a ona vie, že je všetko v poriadku. Emmanuel je úžasný otec a taktiež úžasný muž. Grace si pri príprave jedla predstavuje ako spoločne kráčajú po nádhernej lúke medzi vysokými stromami. Naokolo sú ľudia, ktorí sú im blízki a všetci oslavujú ich svadbu. Keď sa vezmú budú konečne poriadna rodina. Z myšlienok ju vytrhnú kroky na schodoch. Reflexívne sa obzrie smerom na chodbu a začuje Keithov hlások, ktorý jej na ústach vyčarí úsmev. Tak veľmi sa snaží rozprávať, no zatiaľ zrejme ani sám netuší aký je význam tých slov, ktoré zo seba tak energicky vydáva. Grace všetko prichystá na stôl a keď už zbadá Emmanuela medzi dvermi zoberie malého na ruky aby si mohol Emmanuel sadnúť a najesť sa. Podá mu ešte pohár po ktorom Keith lapá ručičkami. Je taký zvedavý a všetko chce vyskúšať. Prisadne si k nemu a Keitha si posadí na kolená.*

*Snaží sa uhnúť čo najviac hračkám, ktoré po ňom hádže ich syn. Jeho záchrana bola Grace, lebo akonáhle malého chytila za nohy prestal rozhadzovať hračky. Zrazu už bola Grace vonku vo dveriach a vedel, že čaká na jeho odpoveď.* áno môžeme ísť zajtra na matričný úrad, aspoň uvidia všetci Keitha. A teraz večer sa rozprávať o svadbe? Môžeme ale nesmieš zabudnúť, že mám ísť na pivo z Nefom. *Povie jej a pozerá sa na ňu až do okamihu keď na neho sa nezvalí Keith. Emm sa zasmeje, lebo to nečakal a neudrží rovnováhu a padne na koberec, kde ostane chvíľku ležať, lebo sa po ňom nemotorne začal Keith šplhať. Emm ho začať štekliť a z izby sa po celom dome ozýva šťastný detský smiech. Emm je rád, že je tu už znova zo svojím synom. Nevie ako oznámi Grace, že už o pár mesiacov bude musieť tráviť čas v Rokforte, bez nich. Po chvíľke položí Keitha naspäť na koberec a začne sa s ním hrať s autíčkami. Keď ho už omrzí hranie sa z hračkami, zoberie ho Emm na ruky.* Ideme pozrieť maminku? *Opýtal sa ho keď vychádzali z izbičky a Keith začal šťastne pišťať a kričať slovko mama. Čím sa viacej blížili dolu tým viacej vrieskal.*

*Zatiaľ čo sa Emmanuel venuje ich synčekovi, Grace vybalí jeho vecičky, malé oblečenia a niektoré hračky a odnesie ich do jeho izbičky. Hneď potom sa však vráti a podíde k Emmanuelovi, ktorý div že svojho synčeka nezje. Radostne a šťastlivo sa na nich usmieva a keď ju Emmanuel začne ťahať do Keithovej izbičky poberie sa za ním. Prisadne si k nim na mäkký malý koberček a smeje sa na tom aký je ich synček podarený. S ockovou hlavou si robil čo chcel po ceste do izby a teraz je mu zasa asi úplne jedno, že všetko čo za seba hádže svojimi malými ručičkami, naráža priamo do Emmanuela. Chytí ho za nožičky a Keith zbystrí na ňu zrak, pretože je udivený z toho čo mu to Grace robí. Po chvíľke sa začne smiať a spolu s ním aj Grace. Pri Emmanuelovych slovách o krásnom elfskom mieste sa na neho Grace milo usmeje a už sa nevie dočkať, kedy tam zasa pôjdu.* Emm, zlatko, po večeri by sme už mali konečne naplánovať dátum a iné okolnosti našej svadby. A zajtra by sme to mohli ísť nahlásiť na Magický matričný úrad, čo povieš? *Spýta sa ho milo a pomaly sa stavia, pretože má v pláne ísť niečo uvariť zatiaľ čo sa on bude hrať s ich synčekom. Pobozká Keitha na čelíčko a pri dverách zastane a počká na Emmovu odpoveď.*

*Sleduje Grace a aj ostatných a keď Grace povie, že je čas ísť rozľúčia sa zo všetkými a premiestnia sa domov. Emm položí Keitha na posteľ, ktorý sa začne radovať.* Synček som taký rád, že si už doma *Povie mu, tuho ho objíma a dáva mu jeden božtek za druhým. Po chvíľke ho zoberie na ruky a jednou rukou chytí Grace a ťahá ju do Keithovej izbe. Keith si iba radostne vrieska a mláti otca po hlave. Emm sa na tom iba smeje. Sadne si na koberec a zoberie medvedíka. Posadí Keitha pred seba aj s medvedíkom a pridŕža ho aby nespadol.* Keith o pár dní pôjdeme na jedno prekrásne miestečko, kde sme boli včera s maminkou. Určite sa ti to tam bude páčiť. *Povie mu a pohľadká ho po jeho malých vláskoch. Keith berie d orúk všetky hračky, na ktoré dočiahne a tie ktoré nechce hádže za hlavu, nebrajúc ohľad na to, že za ním sedí otec.*

*Prezerá si všetkých pri stole a usmieva sa na Emily, ktorá sa správa ako ozajstná dám, čo je naozaj prekvapujúce keďže vyrastá medzi toľkými chlapcami. Zabáva sa na Teovi, je naozaj jedovitý. Práve vo chvíli, keď jej Keith zamotal do vlasov k nim pribehol Teo a Grace si zobrala kúsok koláčika, ktorý jej ponúkol.* Ďakujem Teo. *Povie mu milo a pozerá sa na Keitha, ktorý sa snaží napchať si celý koláčik do jeho malinkých úst. Grace mu ho okamžite berie aby sa nezačal dáviť, no akosi jej to nejde. Až keď Emmanuel príde k nim a vyberie Keithovi koláčik z ruky si Grace vydýchne. Podá ich synčeka Emmovi a prisadne si na miesto k stolu, kde pred tým sedel Emm. Dá si ešte jeden kúsok a naleje si tekvicového džúsu. Keď doje postaví sa a podíde k Emmovi, aby sa pozrela či je Keith v poriadku. Poďakuje Marry za koláčik, ktorý najprv nechce prijať no napokon súhlasí.* Myslím, že je najvyšší čas ísť. Malý si potrebuje oddýchnuť a vy od neho určite tiež. Pôjdeme, zlatko? *Povie a zasmeje sa. Pozrie sa na Emmanuela práve vo chvíli, keď sa aj on na ňu pozeral spýtavým pohľadom. Malý Keith mával ručičkami okolo hlavy, Grace zobrala tašku a koláč do ruky, naposledy zakričala ešte niečo ako že sa skoro uvidia a keď sa chytila Emmanuela premiestnili sa opäť k nim domov, priamo do ich spálne.*

*Zacíti melasový koláčik, ktorý od Marry dávno nejedol. Rýchlo nakŕmi Keitha a keď sa začne Grace s Keithom prechádzať po izbičke Emm si sadne vedľa Tea ktorý začal hádzať melasové koláčiky na Emily. Emm ho vyhreší, lebo zjavne krik od otca mu nepomôže.predstaví si, že by aj Keith mal byť taký. Teo sa začne vešať po Emmovi, lebo jeho otec s matkou na neho začnú kričať. Posadí si ho na nohy a začne mu dohovárať. Niečo mu pošepká do ucha a malý Teo sa poberie za Grace aj z dvomi melasovými koláčikmi. Jeden mu uchmatol Keith a druhý strčil Grace do ruky.Emm sledoval ako sa Keith snaží nakŕmiť sa koláčikom a napokon podišiel Emm ku nim a zobral Keitha k sebe. Po náročnom boji, kedy sa snažil synovi vybrať koláčik z ruky sa mu to úspešne podarilo a nakŕmil ho tak, že boli obidvaja špinavý ako prasiatka, lebo jedli jeden koláčik za druhým. Marry im za ten čas nabalila plno koláčikov domov. Položila im ich k taške a Keith im už kýval a Emma to pobavilo pozrel sa iba na Grace, či už chce ísť alebo nie.*

*Kým stihne akokoľvek zareagovať ocitnú sa v zlomku sekundy u Conellovcov v obývačke. Po celom dome rozvoniava melasový koláč, ktorý zrejme upiekla Marry, je to jej špecialita. Odrazu sa k nim rozbehne Teo a keď sa zvíta s Emmanuelom Grace ho zodvihne na ruky. Aj Grace začuje krik a plač z kuchyne a tak sa okamžite poberie za Emmom. Prechádzajú cez úzku chodbu a krik sa stále približuje. Keď prídu do kuchyne Grace zbadá ich synčeka v Lisou, ktorý už vyzerá úplne bezradne. Grace sa len pousmeje, položí Tea na zem a poberie sa k Lise. Zvíta sa s ňou, pretože zbadá, že o Keitha sa už začal starať Emmanuel. Lisa sa jej začne ospravedlňovať za to že ho nedokázala nakŕmiť, no Grace ju upokojí a súhlasne prikývne Emmanuelovi.* Áno, Emmanuel má pravdu. Zrejme pre neho bola táto noc náročná. V inom prostredí. Dnes už si ho zoberieme domov máte dosť svojich starostí. *Povie jej a pozrie sa na Tea, ktorý sedí na stoličke a tlačí do seba koláč. Lisa jej však povie, že kedykoľvek budú potrebovať pomôcť s malým, stačí sa ozvať. Grace jej prikývne, no cez Keithov krik ju takmer nepočula a podíde k Emmanuelovi. Grace Keitha pohladká po hlavičke a chytí ho za ručičku, aby ho trocha upokojila. Usmeje sa na Emma ako si s ním dokázal poradiť. Grace veľmi dobre počula Keithove slová, ktorá však aj tak zneli trocha nejasne. Boli to skôr náznaky slov Mama, tata.. Zatiaľ čo Lisa dohovára Teovi, objaví sa v kuchyni Eric aj s taškou, ktorú položil na stoličku. S letmým bozkom na líce sa zvítal s Grace, ktorá však stále drží Keitha za ruku. Keď sa však v kuchyni objaví Alfred s Edgarom a Enricova dcérka Emily, Grace pustí ich synčeka a všetkým deťom vtisne na čelo bozk. Všetci si posadajú na stoličky okolo stola, na ktorom je uprostred veľká misa s ovocím a tanier s melasovým koláčom. Keith opäť po chvíli začne rozhadzovať ručičkami a Grace k nemu podíde a zoberie si ho na ruky pričom Emmanuela pohladká po ruke a usmeje sa na neho. Začne sa s ním prechádzať po kuchyni a počúva o čom sa všetci pri stole rozprávajú. Potichu sa prihovára Keithovi, ktorý jej šteboce do ucha a smeje sa.*

*Nechce aby sa Grace zbytočne trápila Privinie si ju k sebe a na jej otázku o Keithovi pokrčí ramenami.* Ak si pripravená tak aj teraz hneď. *Povie jej nečaká na odpoveď, postaví sa a premiestnia sa do obývačky ich domu kde sa na nich vrhne Teo. Zrazu začuje Emm vreskot z kuchyne a tak tam dobehne. Lisa sa snaží nakŕmiť malého Keitha. Emm sa nad tým zasmeje. Nikdy takýto malý nebol a príde mu to vtipné, lebo Lisa je celá špinavá od jedla a Keith jedovatý, že ho nevie nakŕmiť.* Ahojte. Lisa prepáč ale asi ho nakŕmim ja. Ak sa zle vyspí, tak je takýto. *Povie jej a Lisa iba prikývne. Malý Keith začne rozhadzovať ručičkami a vrieskať na celý kuchyňu. Mama, mama, tata! Vrieska po celej kuchyni.* Keith tíško. Budeme papkať. *Ani si neuvedomí, že malý povedal tata ale pekne mu začal jesť. Ospravedlňujúco sa pozrel na Keitha. Eric mu zatiaľ doniesol tašku s Keithovími vecami a zvítali sa všetci s Grace.*

*Emmanuel začne rozprávať a je jej jasné, že nemá cenu niečo tajiť alebo sa tváriť, že sa vôbec nič nestalo. Pohladí ho po tvári a pri jeho slovách o tom, že nie je na nič sama sa len slabo pousmeje. Uvedomuje si, že už na svoje problémy nebude nikdy sama. Záleží jej na Emmanuelovi a preto nechce aby sa trápil a zrejme aj jemu záleží na nej a preto nedovolí aby sa trápila ona.* Emm, všetko je v poriadku. Naozaj. Je to za mnou len... ešte som ich nečítala, až dnes v noci. Tak som premýšľala...možno keby som vedela ako to všetko bolo, nestalo by sa to čo sa stalo. Oliver by žil... *Hovorí pomalým tichým hlasom.* No už to nebudem riešiť, sľubujem. Predsa sme sa stretli, ja a moja rodina, rozprávali sme sa o tom a nechcú aby som sa kvôli tomu trápila. Už nezmením čo sa stalo len ma to dnes vzalo, to je všetko. Ale som v poriadku. A obaja musíme byť silní kvôli nášmu synčekovi. *Povie mu milým pokojným hlasom. Keď začuje Emmove slová o tom ako mu chýba Keith, položí si hlavu na jeho plece a vzdychne si.* Aj mne. Kedy po neho máme vlastne ísť? Dohodol si sa nejako s bratmi, Emm? *Spýta sa ho a pozrie sa na neho. Snaží sa usmiať a dať mu najavo, že je už naozaj v poriadku, čo je aj pravda, pretože Emmanuel ju dokáže vždy upokojiť a dodať jej silu.*

*Pozrie sa na Grace. Príde mu to divné, že sa tvári akoby sa nič nestalo. Pohladí ju po tvári.* Láska? Malo by sa diať iba to, že si v noci spala na studenej zemi pri otvorenom balkóne a o tých listoch, ktoré si iste čítala ani nehovorím. Len láska prosím, skús mi aspoň vysvetliť čo sa s tebou deje.Myslel som, že je to za nami, to obdobie.. Ale to asi nikdy neodíde. Ja to chápem, len chcem aby si vedela, že nie si na nič sama. som tu s tebou a ja sa nedokážem pozerať na to ako sa trápiš. *Povie jej tichým hláskom a zahľadí sa do prázdnej postieľky.* Veľmi mi už chýba. *Povie jej a stále hľadí na medvedíka, ktorého zabudol zbaliť keithovi.*

*Ponorená do svojich myšlienok si vôbec nevšimne ruch okolo seba, ani na okamih jej nenapadne, že by niečo bolo inak ako tak že Emmanuel ešte spí. Keď stojí pri okne opäť premýšľa nad obsahom listov. Nechce aby ju videl Emmanuel utrápenú.Všetko bolo také prekrásne a ona nechce aby to opäť pokazila svojimi trápeniami. Keď začuje kroky na prahu Keithovej izby otočí sa. Milo sa usmeje a keď k nej Emm podíde a pobozká ju na krk, vtisne mu jeden bozk na líce. Je jej však jasné, že Emmanuel už niečo zbadal čo jej naznačí aj tým, čo povie. Jeho slová vyznejú naliehavo a keď si sadne na jeho kolená, chytí ho za ruku.* A o čom sa chceš rozprávať, zlatko? Všetko je v poriadku, či nie? *Snaží sa ostať pokojná. Nechce hrať na Emma žiadne divadielko, no taktiež nechce aby sa on trápil kvôli nej. Nechce, aby sa ktokoľvek trápil. Chce aby boli zasa všetci spolu, s Keithom a aby boli šťastní. Nič ani nikto nezmení na tom, že sú rodina a že sa Grace postará o to, aby žili spolu šťastne.*

*Chvíľku po tom, čo položí Grace na posteľ aj zaspí. Ráno sa zobudí na šuštanie papierov, ktoré zbiera Grace zo zeme, všetko mu je jasné. Tvári sa, že ešte spí a keď Grace vojde do kúpelne rýchlo sa oblečie a zalezie znova do postele aby nevedela, že je zobudený. Odíde do Keithovej izbičky a Emm ju sleduje z dvier. Podíde k nej k obloku a pobozká ju na krk.* Dobré ráno láska. Musíme sa porozprávať. Vyber si, či najskôr pôjdeš po Keitha alebo najskôr stihneme rozhovor. *Povie jej, chytí ju za ruku a ťahá ju ku kreslo. Sadne si do kresla a pritiahne si Grace k sebe tak, aby mu sedela na nohách.*

*Keď pri sebe zacíti Emmanuela, trocha nadvihne hlavu. Pozrie sa na neho a keď ju zoberie na ruky položí si hlavu na jeho plece. Po chvíli pod sebou zacíti svoju príjemne mäkkú teplú posteľ a pod hlavou úžasný vankúš, ktorý jej počas noci chýbal. Na záblesk sekundy si spomenie na Keitha, ktorý je ešte stále u Emmovej rodiny, no hneď potom znova zaspí aj keď stále vníma Emmov hlas. Keď si k nej ľahne a privinie si ju k sebe, položí mu ruku ne jeho hruď a ešte si na chvíľku zdriemne. O dve hodinky sa však zobudí a preberie sa. Posadí sa na posteľ a trocha sa snaží rozpomenúť si ako sa tam dostala. Zbadá Emmanuela, ktorý zrejme ešte spí a posunie sa na kraj postele. Pod nohami jej zašuchotajú papiere a keď zbadá listy od Olivera, okamžite si k nim kľakne a všetky vloží naspäť do koženého obalu. Potom sa poberie do kúpelne, kde sa umyje a upraví. Jej ďalšie kroky smerujú do Keithovej izbičky. Ani nevie prečo, možno inštinktívne potrebovala skontrolovať či je všetko v poriadku aj keď tam Keith nie je. Posadí sa do kresla a na kolená si zoberie plyšového medvedíka, ktorý má úplne strapaté ušká. Snaží sa trocha upokojiť, je trocha rozrušená, z listov, ktoré si mala prečítať už dávno pred tým, a všetko by bolo inak. Nechce pokaziť to krásne čo spolu s Emmom zažili. Nakoniec si uvedomí, že to čo bolo už nezmení a treba sa pozerať do budúcnosti. Pomaly sa postaví, macka vloží do postielky a zostane stáť pri okne.*

*nad ránom sa zobudí a nenájde Grace nikde pri sebe. Ospalý si sadne na posteľ a zacíti chlad z pootvorených dverí balkóna a keď ich ide zavrieť všimne si Grace spiacu na zemi. Zavrie dvere a kľakne si ku Grace.* Miláčik? Chceš prechladnúť? Deje sa niečo? *Opýta sa jej starostlivo a snaží sa ju aspoň trošku prebrať. Zodvihne ju z tej studenej zeme a jemne ju položí na posteľ, kde ju poriadne prikryje perinami. Ľahne si aj on do postele a nežne ju pohladká po tvári.* Spinkaj láska, ráno sa porozprávame dobre? *Opýtal sa je ja privinul si ju blyžšie. Nechápal čo sa jej stalo, veď všetko bolo skvelé a teraz on ju nájde ležať na zemi. Niečo ju trápilo a Emm nemal ani potuchy čo. Pobozkal ju a pozorne ju sledoval ešte dosť dlhú chvíľu.*

*Keď Emmanuel zaspí, chvíľu sa na neho pozerá. Vyzerá tak nepredvídateľne, bez nejakého výrazu na tvári. Tak ako vyzerajú všetci ľudia, keď spia. Hlavou sa im nič nepreháňa len svoje sny a myšlienky a ich rozum ovláda ich podvedomie. Grace si podoprie hlavu a pohladká ho po tvári. Niečo jej tu však chýba. Je to ich synček ktorý by o takomto čase pýtal najesť, no teraz je tu ticho. To ticho Grace privádza ne nepekné myšlienky. Opäť si ľahne vedľa Emmanuela a opri si hlavu o jeho plece. Zahľadí sa pred seba nad biely strop a premýšľa nad svojím životom. Čo všetko sa doteraz udialo v jej živote. Ešte pred niekoľkými mesiacmi bol myšlienkami v úplne iných dimenziách ako teraz. Bola utrápená a zronená, nemala v ničom istotu, ani o Emmanuelovi nepremýšľala ako svojom budúcom mužovi, o rodine počula len z klebiet, ktoré sa k nej doniesli a svojho brata z duše nenávidela. Kiež by tu teraz mohol byť s ňou a mohli by sa spoločne porozprávať. Po chvíli sa Grace posadí na posteľ a skontroluje Emmanuela či naozaj spí. Potom sa zošuchne z postele dolu na zem a z nočného stolíka si zoberie kožený obal, kde má uložené papiere, dokumenty, listy od brata a pár fotografií, ktoré našla v Oliverovom dome. Rozopne koženú pracku a pár listov jej vypadne na zem. Podľa dátumu na obálke jej ho napísal veľmi dávno, ešte počas jej štúdií na Rokforte. Očami skáče po riadkoch. Drahá sestrička, ako dlho sme sa už nevideli? Je to ako večnosť... Naskytla sa mi jedinečná príležitosť robiť to čo som vždy chcel. Môj profesor Obrany proti čiernej mágii...Moje cesty budú dlhé a náročné, no dúfam, že zostaneme v kontakte, ak sa bude dať napíšem aj každý týždeň. Číta každý druhý riadok- Je zvedavá no príliš unavená. Otvorí ďalší list, ktorý jej Oliver poslal asi pred tromi rokmi v zime. Chcem však aby si vedela Gracie, že nič z toho čo mne a mojej práci píše Denný prorok nie je pravda.Situácia sa trocha skomplikovala no zatiaľ mám všetko pod kontrolou... Písal som aj rodičom, neviem či prídem na sviatky domov. Moje momentálne postavenie mi to nedovoľuje.... Stále sa otravuješ s drakmi? Mala by si sa vrátiť domov a zostať s našimi... Krásne sviatky tvoj brat Olie. Pri tomto liste sa Grace začnú hrnúť do očí slzy. Všetko jej začína dochádzať. Otvorí ďalší list. Keď zbadá dátum na obálke, začne vyratúvať kedy s Emmanuelom odišli na ich cestu. Zistí že tento list jej Oliver poslal asi mesiac pred tým ako ho videla. Milá sestrička, okolnosti za ktorých ti píšem tento list sú naozaj nepriaznivé. Temní ma držia pod palcom. Tvária sa ako moji poddaní a ich sledovanie vysvetľujú ako akýsi druh ochrany a oddanosti voči mne... A preto ti s lútosťou musím oznámiť, že náš otec je mŕtvy. Zabili ho keď sa snažil zachrániť mamu...Cítim sa byť tak sám, nemám to komu povedať a musím hrať na dve strany... Milujem tú ženu. Volá sa Rebecca. Je mukelka. No nemôžem sa jej vyznať, inak by jej ublížili... Občas mám pocit, že to nezvládnem. Zomriem úplne sám, bez akéhokoľvek pochopenia od svojich blízkych....Grace mala by si vedieť, že ma navštívil istý priateľ zo školy. Je riskantné menovať ho, no isto ťa čoskoro kontaktuje. Môžeš mu veriť. Postará sa o teba....A tak neviem či je to s tými šperkami pravda. Temní to chcú odo mňa vytiahnuť, niečo plánujú. Mama mi však povedala, že nič z toho nie je pravda. Vraj tú vec má ona a dá ju tomu, kto ti ju doručí.... Gracie, sestrička moja, kiež by som ti mohol vysvetliť svoje konanie....P.S. Nekontaktuj ma, Mohlo by to mať katastrofálne následky. Tvoj brat Olie. Po prečítaní tohto listu si Grace zloží hlavu na skrčené kolená. Slzy jej stekajú po nose a lícach. Snaží sa na všetko zabudnúť. Na všetko až do chvíle kedy začala byť šťastná. Po pár minútach zaspí. Ruky jej opadnú na dlážku na otvorené obálky a listy. Prespí celú noc. Nad ránom, začne cítiť chlad, ktorý sa šíri nízko nad zemou zo pootvorených dverí od balkóna. Stiahne si na zem jemnú bielu deku a ľahne si na bok. Zem ju trocha otláča no je až príliš vyčerpaná na to aby si vyliezla do postele k Emmanuelovi.*

*Počuje Gracine slová. a znova ju pobozká.* Tak to teda nie. Budem ti musieť aspoň kúsok ukázať. Viem, že Keith bude buď u tvojho strýka alebo u bratov a mi niekde ďaleko, kde nebude nič iné robiť len si liesť na nervy. *Povie jej a pokračuje tam kde pred chvíľkou prestali až kým si neľahnú vedľa seba a Emm unavený z celého dňa nezaspí.*

*Keď jej Emmanuel začne rozprávať o organizácii ich svadby a o ich synčekovi a Emmovej rodine, pripadá si ako by jej čítal myšlienky, nad ktorými ale nepremýšľala. No potom jej príde vtipné premýšľať nad niečím takým, keďže Emmanuel má takú schopnosť. Predstava o tom že majú svadbu medzi elfami, v tom krásnom kraji a v zime - pretože zima v ich elfskej dedine bola vždy prekrásna ako z rozprávky - sa jej naozaj neskutočne páči. Keď ju Emmanuel začne bozkávať objíme ho okolo krku oboma rukami a prstami mu vojde do vlasov. Pri jeho slovách sa len zasmeje.* Zlatko, myslím, že viem ako by mali vyzerať naše medové týždne. Ja budem len variť a upratovať a ty si budeš užívať... *Zažartuje trocha no potom ho začne opäť bozkávať. Keď jej Emmanuel skĺzne na krk zatvorí si oči. Keď prestane zahľadí sa mu do tváre a pohladí ho po líci. Potom si ho opäť potiahne k sebe a pobozká ho na bradu. Začne ho hladkať na chrbáte a za krkom a užíva si túto chvílu, ktorá patrí len nim dvom.*

*Počuje jej slová a zasmeje sa. Na zmienku o zime sa len pousmeje.* Dobre tak počkáme do zimy a potom budeme organizovať svadbu tam. Čo povieš? Keith by už bol väčší a všetko by sme mohli ľahšie robiť. Mohol by u bratov tráviť viacej času keď si na nich zvikne. A bolo by to tam prekrásne. *Povie jej a začne ju bozkávať. Pritiahne si ju k sebe.* A teraz by sme mohli pokračovať presunutím sa do postele. Aby si vedela ako budú približne vyzerať naše medové týždne. *Povie jej a potiahne ju prudko k sebe, začne ju bozkávať na krku a po chvíľke prestane a čaká na jej reakciu.*