Rokfort a Magický svet

*Emm je veľmi šťastný a keď započuje prvé Gracine slová sa usmeje.* Ste moja rodina, pravdaže, sa vás zastanem vždy. Aj pred nimi. Eric a Enrico boli radi, že sme Gregora adoptovali. *Povie jej a nechá ju čítať prácu. Je na Gregora strašne hrdý a strašne šťastný. Vie, že zajtra ráno pôjdu spolu do školy ako otec so synom. Emm sa na Grace pozrie.* Miláčik asi som ti aj zabudol povedať, že Gregor má dnes narodeniny a splnil sa mu ten najtajnejší sen v jeho živote, od kedy mu zomreli rodičia? *Opýta sa jej a po chvíľke postaví Grace a Emm prejde až ku klietke, kde sú dve sovičky. Prejde aj so svojou sovičkou k stolu a opäť si sadne na stoličku zo stôl. Zo šuplíka vyberie letáčik s metlami. Je tam jedna metla, ktorú ešte nikto nemá a je veľmi veľmi drahá. Emm sa pozrie na Grace.* Náš syn dostane túto metlu ešte k narodeninám. *Povie Grace a ukáže na tú metlu, vie že sa Grace bude zdať strašne drahá ale Emmovi o peniaze nikdy nešlo, chce len pre svojho nového syna to najlepšie. Bez toho aby Grace stihla dáko na to reagovať Emm vypísal šek a objednávku s časom príchodu darčeka ešte pred odchodom Gregora do školy. Všetko priviazal sovičke o nožičku a ona cez pootvorené okno vyletela. Emm sa pozrel na Grace, postavil sa a objal ju.* Milujem ťa a chcem pre našich synčekov len to najlepšie. *Povie jej a nenápadne objednal aj malú metličku pre detičky od dvoch rokov, čo si však možno Grace všimla. Metlička, ktorá vyzerá nebezpečne ani nevyletí do viac než pol metra nad zem. Emm by už chcel aby Keith bol veľký a vedel krásne vyletieť až do výšok.*

*Počúva Emmanuelovo vysvetlenie o tom, čo povedal Lise a Marry a prekvapene sa na neho pozrie. Po chvíli sa začne smiať, no trocha neisto pokrúti hlavou.* Zlatko, nechcem aby ste mali v rodine rozbroje, ale som rada, že si si nás zastal. Ďakujem ti. Dúfam, že ich to po nejakom čase prejde a všetko budú brať úplne normálne. Predsa sa s nimi neprestaneme stretávať... *Posledné slová povie tichšie a rozpačito, pretože sama nevie ako sa to bude ďalej vyvíjať. Usmeje sa na Emmanuela a zahľadí sa mu do očí. Až po chvíli, keď ju začne ťahať k stolu sa pohne za ním držiac ho za ruku. Keď si sadne na stoličku a začne si prezerať a študovať Gregorovu prácu, Grace sa postaví k nemu a oprie sa o stoličku. Letmo ho sleduje. Jeho výraz tváre sa rýchlo mení. Raz je prekvapený raz vyzerá spokojne. Grace si všimne, že hneď na prvej strane má uvedené meno Gregor Conell. Pohladká Emmanuela po pleci a pousmeje sa nad tým. Stojí pri Emmovi celú dobu čo si číta Gregorovu prácu. Po nejakom čase ju Emm potiahne a ona si mu sadne na kolená. Rukou ho chytí okolo krku a zoberie si od Emmanuela papiere. Pozrie sa na neho a keď jej navrhne aby si to prečítala, zostane trocha zarazená. Začne si druhý raz čítať prácu, s ktorou Gregorovi pomáhala. Emmanuelovi však nič nepovie, pretože chce, aby bol na Gregora hrdý. Je trocha ťažké sústrediť sa na každé slovo, keďže jej túto chvíľu Emmanuel naozaj spríjemňuje. Občas sa zamrví pri Emmovych bozkoch, no celkom rada si číta Gregorovu prácu.* A preto dúfam, že v tejto rodine začnem od začiatku, pretože nechcem nikoho sklamať, a najmä nie sám seba už po druhý raz. *Prečíta posledný riadok Gregorovej práce, ktorý si zrejme dopísal sám. Pozrie sa na Emmanuela a usmeje sa na neho. Pohladká ho po tvári a pousmeje sa.* Urobili sme dobre, Emm. Spoločne mu pomôžeme. *Povie mu milým hlasom a položí si hlavu na jeho plece.*

*Počúva Grace ako hovorí o Marry a po chvíľke sa rozhodne, že by mal povedať Grace čo im povedal.* Vtedy keď som tam ostal som Marry povedal, že ste moja rodina všetci traja a je mi jedno, čo si o tom myslia a že nech strávia to, že máme Gregora, lebo si adoptujeme ešte veľa detí v jeho veku. *Povie trochu zo smiechom.* Si mala vidieť tváre Lisi a marry. *Povie a rozosmeje sa, keď Gregor odíde a už v kľude spí Emm potiahne Grace až ku stolu a sadne si na stoličku za stôl a prečítal si 4 stranovú prácu od svojho syna. Meno má prepísané, lebo tam dal ešte staré ale teraz ozdobným napísal meno Gregor Conell. Emm sa nad tým pousmial. Boli tam veľmi zaujímavé vety, v ktorých spomínal skúsenosti z rodiny čo mu hovorili o temných. Emm dočítal prácu a mal divné pocity. Na úplnom konci bol spomenutý on a aj Grace s Keithom. Podľa Gregora všetci traja Gregorovi zachránili život a teraz síce nežije s nimi dlho ale miluje ich. Potiahne Grace až k sebe a posadí ju na kolená a podá jej tie papiere.* Láska aj ja ťa ľúbim a prosím prečítaj si tú jeho prácu. *Povie jej a celý čas keď číta tak ju bozkáva na krku.*

*Keď za nimi príde Emmanuel, Gregor niečo zašomre a odbehne do svojej novej izby. Grace chytí Emmanuela za ruku a spoločne odíde z Keithovej izbičky, od ktorej Grace zatvorí dvere. Na chodbe ju však Emmanuel potiahne do ich spálne. Grace zostane trocha zarazená a prekvapená. Začne sa trocha ošívať, pretože sa obáva, že Gregor každú chvíľku vbehne za nimi. Keď ju Emmanuel prestane bozkávať, pohladká ho po tvári.* Ja chápem, že je to niečo nové. Aj my si budeme musieť zvyknúť, ale som nesmierne rada že sme mu takto mohli pomôcť. Pripadalo som si ako... neviem...no zvláštne, keď o ňom Marry rozprávala. O jeho rodine. Ako keby spáchali niečo hrozné. Určite sa mu bude u nás páčiť. *Dodá nakoniec ako keby dúfala a čakala, že ju v tom Emmanuel uistí, no to či bude Gregorovi u nich dariť ukáže zrejme len čas. Odrazu začuje slabučké klopkanie a obzrie sa ku dverám. Po Emmovych slovách sa medzi nimi zjaví Gregor s plnou náručou pergamenov. Grace Emmanuel pomaly pustí a trocha ustúpi na bok. Na tvári sa jej zjaví šibalský úsmev no snaží sa na sebe nedať nič znať. Len tam tak stojí a pozerá sa raz na Emmanuela, raz na Gregora ako sa rozprávajú. Miestami sa chce Grace veľmi smiať, no silno stíska pery k sebe, aby sa nerozosmiala. Pri Gregorovych slovách sa však usmeje skutočne úprimne. Takéto niečo vždy chcela počuť. Keď k nej Gregor podíde a pobozká ju, silno ho objíme. Keď sa od neho pomaly postaví nenápadne na neho žmurkne a Gregor s úsmevom na tvári vybehne z izby. Ešte chvíľku sa za ním Grace pozerá, aj keď dvere za od izby sú už dávno zatvorené, pretože sa zamyslela. Odrazu začuje Emmanuelov hlas a chytí ho okolo pliec. Len sa zasmeje nad jeho šťastným hlasom.* Ja viem zlatko. Mal len ťažký život. Ale je dobre, že sme mu do jeho života zasiahli my a v pravý čas. Všetko bude v poriadku. *Povie a pobozká ho.* Ľúbim ťa. *Dodá nakoniec a silno ho objíme. Pohladká ho po chrbte a zostane stáť v jeho náručí.*

*Všimne si Gregorove nadšenie z Keitha a trochu sklamaný pohľad, keď už zaspal. Potom sa všetci poberú z izby a Gregor začne spomínať úlohy na druhý deň do školy ale Emm mu vysvetlí, že do školy zajtra nepôjde. Gregor sa poteší a povie, že musí niečo v izbe ešte dokončiť, lebo Emm mu tam premiestnil všetky veci. Emm potiahne Grace do spálne a začne ju bozkávať.* Aj mňa mrzí ten dnešok ako sa správali. Je to voči Gregorovi od nich hnusné. Nemyslel som si, že sa tak postavia proti adopcii. Gregor dokáže byť veľmi zlatý. *Povie jej a po chvíľke započuje Emm zaklopanie, pevne drží Grace obidvoma rukami okolo pásu.* Poď dnu. *Povie a vo dverách sa objaví natešený Gregor. Podíde k Emmovi a donesie mu kopu papierov. Emm sa na to zadíva a hneď si všimne, čo to vlastne je. Natešený Gregor sa zahľadí na Emma. A ten len nechápavo hľadí na prácu, za ktorú sa pohádali pred nedávnom s Grace a Emm na neho kričal. Ešte prekvapenejšie a nechápavejšie sa na neho zahľadí keď započuje jeho slová Oci to je tá práca, čo som mal odovzdať a ďakujem za všetko. Dobrú noc mami, oci. Povie, objíme Emma a strčí mu do rúk prácu, ktorú zrejme teraz dokončoval. Grace dá bozk a odíde z ich izby si ľahnúť a spať. O chvíľku ho ide Emm pozrieť a Gregor už sladko spí a tak ho iba prikryje prikrývkou a vypne svetlo. Vráti sa za Grace.* Láska, vidíš, nie je to zlý chlapec. A hovorí mi oci. A spravil tú prácu aj keď vedel, že ju robiť nemusí. *Povie Grace a rozplýva sa nad tým po chvíľke len dodá.* Som strašne rád, že sme ho adoptovali. *Povie Grace napokon a začne ju vášnivo bozkávať.*

*Keď prechádza okolo Emmanuela aj s Gregorom na chodbu, zbadá, že Emm ešte niečo hovorí Marry a Lise, no až príliš potichu na to, aby to počula aj ona. Marry si však príliš nedávala pozor na hlasitosť a to čo povie Grace naozaj raní. Na chodbe zostane stáť ako obarená a len dúfa, že to nepočul Gregor. Pevne mu stisne ruku, ktorou sa jej drží a snaží sa na neho usmiať, no zbadá, že zostal nejaký smutný. Keď za nimi príde Emmanuel s Keithom, všetci spoločne odíde z domu von. Gregor stále pevne drží Grace. Vonku sa Grace zahľadí kamsi do diaľky na druhý koniec ulice no nič nepovie až kým na ňu Emmanuel neprehovorí. Otočí sa na neho, ale nevenuje mi ani jeden pohľad. Zoberie si od neho Keitha a prikývne. Nechce, aby jej z tváre vyčítal smútok a sklamanie z jeho rodiny. Je to jeho jediná rodina a Grace nechce aby mali medzi sebou rozpory. Keď však povie, že ešte musí niečo zaobstarať, Grace sa mu pozrie priamo do očí. Zľakne sa toho, že si ide vybavovať nejaké veci s Marry alebo s inými členmi jeho rodiny kvôli tomu čo sa stalo. Pokúsi sa o úsmev, aby mu naznačila, že netreba nič riešiť a tiež ho pobozká. Potom sa Grace aj so svojimi synmi premiestni k nim domov. Vedie Gregora po chodbe so schodmi vedúcimi na druhé poschodie, kde mu ukáže ich spálňu a Keithovu izbičku. Vedľa tejto izby je voľná ešte jedna. Celkom chladná izba dýchajúca prázdnotou však po pár úpravách, ktoré vykoná Grace len mávnutím ruky dostane celkom iný obraz. Steny zmenia farbu a aj starý nábytok po pár zaklínadlách Reparo získa novší vzhľad. Keith sa jej na rukách začne trocha mrviť a keď sa ho Grace chystá odniesť do postieľky, uvedomí si, že Gregor nemá posteľ. Staršiu posteľ, ktorá kedysi bola v tejto izbe Grace poskytla starším domácim škriatkom. Odrazu však sa však Grace a Gregor strhnú na nejakú ranu vychádzajúcu z Keithovej izby a než sa tam stihnú pozrieť príde za nimi Emmanuel. Grace na neho prekvapene pozrie a trocha sa aj usmeje. Gregor vybehne von a rozuteká sa do Keithovej izby odkiaľ začne krikom vysvetľovať Grace, že by tu jedna posteľ bola, ale je na zlom mieste. Grace podíde k Emmanuelovi a pobozká ho.* Emm, ty myslíš naozaj na všetko. *Povie mu milo a s Keithom na rukách sa poberie von z Gregorovej izby. Medzi dvermi sa však ešte zastaví a obzrie sa na Emmanuela.* Ten dnešok ma mrzí. Nechcela som, aby to takto dopadlo... *Povie mu tichým hlasom a odíde do Keithovej izby za Gregorom. Tam Keitha položí do postieľky, pretože je už veľmi unavený. Gregor ešte pribehne k nej a natiahne sa za Keithom, ktorý mu slabučko stisne palec, no po chvíli zaspí.*

*Iba počúva Grace nechá to všetko tak, chce byť už domov. Iba sa na ňu pousmeje a úplne s ňou so všetkým súhlasí. Keď ich však Lisa začne prehovárať Emm sa na ňu pozrie a podíde k nej. Veľmi ticho aby to počula iba ona a Marry počuli začne hovoriť.* Oni sú teraz moja rodina. Nevravím, že vy nie. Ste a hanbím sa za vás. Nečakajte nás tu príliš skoro. Najskôr strávte že máte v rodine niekoho ako je Gregor, lebo tých detí podobných jemu ešte pribudne. *Na to Marry zašomre niečo o tom, že si nevážia vlastné dieťa a berú zgerbu z decákov. Emma to nahnevalo a pomaly začal vyťahovať prútik na Marry aby ju utíšil. Nakoniec prehovorila Grace a Emm zobral Keithove zbalené veci a pevne ho chytil.* Tebe sa to ešte vráti drahá Marry. *Povie jej a odchádza spolu z Gregorom a Keithom. Emm sa vonku na nich pozrie.* Grace zober prosím ťa Keitha. Gregor túto tašku a premiestnite sa domov. Ja ešte musím zaobstarať jednu vec. *Povie im a dá Grace bozk, malý božtek Keithovi a Gregorovi podá ruku.* Drž sa Grace ja som do pol hodiny doma. Po niečo sa musím zastaviť. *Povie a uvedomí si, že Gregor nemá dnes v noci kde spať. Emm ide po posteľ ktorú pre neho objednal ale iba dočasnú. Potom sa premiestni domov a zloží posteľ u Keitha v izbe a ide za Grace a deťmi.*

*Vypočuje si Emmanuelove slová a je rada, že má ten istý názor ako ona aj keď ju trocha mrzí, že je to na úkor jeho rodiny. Nechce u nich vyvolávať konflikty, alebo aby mal nejaké problémy so svojimi bratmi len kvôli nej alebo ich rodine. Spomenie si na to, čo jej hovoril včera o svojej minulosti a uvedomí si, že jeho bratia sú jeho jediná skutočná rodina. Pozrie sa na neho no hneď potom sklopí zrak k zemi.* Emmanuel mrzí ma to, ale musím s tebou súhlasiť. Rada by som už šla domov a bola len s vami. S tebou a našimi synmi. Viem, že sú to tvoji bratia a v podstate s nimi nemám žiadny problém, ale asi to len tak ľahko nestrávia. *Hovorí mu neistým hlasom plným výčitiek svedomia. Nerada by ich rozdelila alebo rozhádala.* Hlavne Marry. Tej to asi najviac leží v žalúdku a ani neviem prečo. *Dodá pre objasnenie a pozrie sa mu do tváre.* Gregor nie je zlý. Ty to vieš...však? Len je poznačený životom. Ale určite sa to zlepší, keď bude u nás. *Povie mu starostlivým tónom, aj keď je sama plná neistoty ohľadom Gregorovej budúcnosti. Keď Emmanuel odíde a zoberie Keitha na ruky Grace sa poberie za ku dverám, kde mávne rukou na Gregora a ten hneď zletí dolu. Metlu trocha neochotne oprie o strom a príde ku Grace.* Poď Greg, pôjdeme už domov. *Gregor začne trocha vyjednávať a pri jeho otázke, či sa sem ešte môže niekedy prísť pohrať sa Grace len pozrie na Emmanuela. Práve v tej chvíli do obývačky prídu Lisa s Marry s podnosom plným pohárikov s džúsom.* Ďakujeme, ale my už sa poberieme domov. Nechali sme vám tu Keitha na krku celý deň a určite si potrebujete oddýchnuť. *Grace sa snaží byť milá, no aj tak je v jej hlase počuť rozrušenie a možno trocha aj hnev. Potisne Gregora pred seba za plece k Emmanuelovi a Keithovi a medzi dverami kývne na pozdrav ostatným, ktorí ešte lietajú vo vzduchu. Jediný kto jej odkýva je Eric, pretože si ju ako jediný všimol. Ostatní sú až príliš zaujatý hrou. Grace začuje, že sa ich Lisa snaží ešte presvedčiť, aby zostali no Grace je rozhodnutá odísť. Podíde ku dverám ktoré vedú z obývačky na dlhú chodbu spoločne s Gregorom a obzrie sa na Emmanuela.* Mali by sme ísť zlatko. *Povie mu a zbadá, že už aj Keith si zložil hlavičku na jeho plece a pomaly zaspáva.*

*Vedie svoj monológ a až potom príde na to, keď Grace začne hovoriť že je úplne mimo. Započúva sa do jej slov. A po chvíli to celé pochopí.* aj ja chcem aby nemal pocit, že je menej cenný. Určitý čas kým to nepredýchajú sem chodiť nebudeme a aj tak Gregor bude chodiť až do prázdnin každý deň so mnou na Rokfort. Takže nebudeme mať čas behať po návštevách kde nechcú nás. Aj keď sa vyjadrili len voči Gregorovi zle ale je to náš syn a keď nechcú jeho nechcú ani nás. *Povie jej a po chvíľke odíde po Keitha. Keď ho donesie do obývačky pozrie sa na Grace.* Mali by sme ísť. Nechcem tu už byť a ešte si s Gregorom pohovoríme. Zajtra nepôjde do školy ak nechce. *Povie jej a podíde k dverám na záhradu a čaká na Gracinu reakciu. Najradšej by odtiaľto zmizol už hneď.*

*Keď ostane s Emmanuelom sama v izbe nadýchne sa pretože mu chcela pred tým niečo povedať, no on jej skočí do reči. Najprv nechápe čo tým chce povedať no po chvíli si to uvedomí a zvraští čelo. Pozerá sa na neho a ani náhodou sa s ním nechce hádať. Nechá ho dohovoriť aj keď je celú dobu mimo. Keď skončí a vyzve Grace k rozprávaniu pozrie sa mu do očí a usmeje sa na neho. Pohladká ho po tvári a chytí ho za ruku.* Ja som ti práve chcela povedať, že neľutujem ničoho čo sme urobili. Viem, kto bol Gregorov otec, ja som ho ešte prijímala ako aurora. Nevedela som síce, že sa obetoval v bojoch no o tomto som hovoriť nechcela. *Hovorí mu vážnejšie. Prejde okolo neho a postaví sa k dverám na terasu.* Nechcem, aby sa Gregor cítil niekde zle. Marry o ňom hovorila ako keby bol nejaký gauner. Nasledujúce dni a týždne budú rozhodujúce v jeho živote. Bude záležať len na ňom ako nás príjme a ja naozaj nechcem, aby do toho tvoja rodina nejako zasahovala alebo mu dávala najavo, že je menejcenný len preto, že je adoptovaný a že synom niekoho, s kým sa Marry nepohodla. Viem, že to nie je žiadny anjelik, ale predsa preto sme si ho zobrali, aby sme mu pomohli. *Hovorí Emmanuelovi tichým hlasom a naozaj sa o Gregora bojí. Nechce, aby mu niekto vyčítal jeho chyby. Podíde k Emmanuelovi a objíme ho.* Chcem aby bol šťastný. My všetci aby sme boli šťastní. *Dodá a pozrie sa mu do očí.*

*Keď decká odídu a Emm ich sleduje je šťastný aj keď by najradšej išiel za nimi. Nemôže už len z dovch dôvodov. Grace sa s ním chce rozprávať a Gregor má jeho metlu. Pozrie sa na Grace a vidí Emily ako berie Keitha za ručičku aby sa išli hrať. Malý im zakýva a odtrhne zrak od nich až v momente keď odídu aj ženy a ostanú tam len oni dvaja. Emm sa jej zahľadí do očí.* No hovor čo máš na srdci. Ak mi chceš povedať, že to nebol dobrý nápad adoptovať si Gregora tak sa mýliš. Pamätáš sa na to keď som bol vtedy povolaný z ministerstva na ten boj z obrami a kentaurmi? Vtedy som spoznal jeho otca a nebiť toho, že sa obetoval za nás by mohol byť niekto iný mŕtvy. Dlhujem to jeho otcovi aj keď ho oni nemali radi. Celú ich rodinu. Nezaujímajú ma ostatný len vy traja. Tak čo si chcela? *Vyvalí jej informáciu o ktorej vedela, len nevedela o koho ide. Pozrie sa jedným okom na Gregora ako si poletuje po oblohe a opäť sa zahľadí na Grace..*

*Letmo sa pozerá raz na Gregora raz na Emmanuela a keď Emm povie, že sa s ním chce porozprávať Grace sa neisto obzrie po ostatných, ktorí na nich zostali prekvapene pozerať. Po jeho slovách Grace zľahka pohladká Gregora po chrbte a na okamih chytí Emmanuela za ruku a tiež ho pobozká. Keď potom odídu von, Grace za nimi ešte chvíľku hľadí a odrazu začuje hlas Marry. Jej otázka Grace trocha zarazí. Nevie ako by mala odpovedať na to, prečo si adoptovali práve tohto chlapca. Povedala to s veľmi zvláštnym tónom hlasu, ako keby Gregorom pohŕdala. Keď sa Grace chystala povedať jej čo si myslí, začal hovoriť Enrico, ktorý ju trocha okríkol a upozornil. Z ich rozhovoru Grace zistí, že poznali rodinu McConellovcov a nemali s nimi práve najlepší vzťah. Odrazu sa dovnútra vráti Emmanuel bez Gregora a Grace sa začne obzerať okolo seba, či nezbadá aj neho. Začuje Emmanuelov nahnevaný hlas a tak ho chytí za ruku a postaví sa k nemu aj s Keithom na rukách.* Emm, zlatko, prosím... *Povie mu tichým hlasom keď dohovorí a začuje Lisu, ktorá poslala chlapcov za Gregorom. V miestnosti nastane ticho a každý si prezerá ostatných. Po chvíli príde dovnútra Gregor a Teo mu dá do ruky metlu. Grace sa trocha začne báť, keďže ešte nikdy nelietal a neisto sa pozrie Emmanuelovi do očí. V obývačke zostane len Lisa, Marry a malá Emily, pretože všetci vybehli von.* Potrebovala by som sa s tebou porozprávať Emm. Môžeš...? *Spýta sa neisto, pretože si všimne jeho zasnený a túžobný pohľad na Gregora, keď sa vonku odrazí od zeme a vzlietne vedľa Erica, ktorý mu pomáha udržať rovnováhu na metle. Vie, že by isto chcel ísť za nimi a trocha sa vyblázniť pri hre a tak na neho nijako viacej nenalieha. Keith začne pišťať a skákať Grace na rukách a tak ho pomaly položí na zem. Emily k nemu podíde a prihovorí sa mu, chytí ho za ručičku a pomaly s ním odíde na terasu domu. Lisa a Marry sa postavia a odídu do kuchyne so slovami, že idú prichystať trocha tekvicového džúsu pre všetkých. Grace sa pozrie na Emmanuela a potom si všimne vonku Gregora, ktorý vyzerá byť spokojný.*

*V dome svojich bratov sa cíti zvláštne, keď vidí Gregora ako tak rozpačito a nervózne sedí, keď si sadli musí si s ním pohovoriť. Pozrie sa na ostatných.* Prepáčte ja a Gregor musíme na chvíľku opustiť vašu spoločnosť. *Povie pozrie sa na Gregora ktorý sa postaví a Emm dá Grace bozk.* Hneď sme tu. *Povie jej postrapatí Keitha po vláskoch a vedie Gregora von na dvor. Rozprávajú sa tam chvíľku o obavách z novej dosť veľkej rodiny. Emm ho ubezpečí, že všetko bude v poriadku. Gregor ho poprosí, či môže chvíľku ešte ostať sám vonku a Emm sa teda oberie späť do obývačky, všetci sa na neho pozrú. Emm trochu nahnevaný sa na nich pozrie.* Gregor je náš syn či sa vám to páči alebo nie. Nechcem aby ste tu na neho čumeli ako na zviera v zoo. Ak sa vám niečo nepáči naše deti sem nemusia chodiť. *Povie im nahnevane a všetci v tom momente stíchnu a Lisa pošle Tea a Alfreda nech si ho zavolajú a dáko sa zahrajú. Gregor príde dnu s tým, že ho chlapci volajú si zahrať metlobal. Emm sa pousmeje a keď povie, že to nikdy nehral ubezpečí ho, že to je jednoduché. Teo donesie Emmovu metlu a dá ju Gregorovi a decká vybehnú von a za nimi Eric a Enric ale Gregor ostane ešte stáť a pozerať sa na jeho nových rodičov. Otázka či môže ísť Emma značne prekvapí a prikývne. Aj on vybehne von a jeho bratia mu vysvetlia všetky pravidlá. Emm sleduje ako si pekne poletuje hore dolu a ako sa snaží. Neskôr započuje slová o tom, že sú nadšení všetci, že si adoptovali dieťatko. Keith začne ukazovať smerom von z kade vidí Gregora poletovať na metle a od radosti piští. Emm ho iba pohladká po vláskoch a sleduje Grace.*

*Po chvíli sa všetci spoločne poberú von z Emmanuelovej pracovne a keď kráčajú po chodbe, všetci sa na nich pozerajú. Každému hneď udrie do očí, že sa všetci vedú za ruky ako jedna rodina, ministerka, zástupca a nejaký malý chlapec. Niektorí Gregora poznajú a tak si začnú šepkať nejaké reči a dohady. Spolu odídu z hradu a Grace len súhlasne prikyvuje ako Emmanuel vysvetľuje Gregorovi isté veci ohľadom premiestňovania.* Neboj sa Gregor. Nič to nie je. *Prihovorí sa mu aj Grace a silno ho chytí za ruku. Potom sa pozrie na Emmanuela, usmeje sa na neho a nechá ho nech ich premiestni. Po pár sekundách sa ocitnú pred obrovskou kamennou budovou Matričného úradu. Keď Grace zbadá okolie ministerstva a všetkých pracovníkov, ktorí jej začnú kývať na pozdrav hlavami trocha jej zovrie hrudník, pretože je to už veľmi dlho, čo tu nebola a opäť sa jej začne cnieť. Keď ich Gregor potiahne dovnútra trocha sa zatacká ale potom sa k nim pridá a vojde dnu. Za pultom sedí starší pracovník, ktorého si Grace pamätá ešte z doby, keď bola mladá študentka. Hneď sa im milo prihovorí a začne sa ich vypytovať na ich spoločný život. Podá Emmanuelovi papiere na adopciu a ten ich posunie pred staršieho pánka, ktorý sa len milo uškrnie popod fúzy a napraví si guľaté okuliare.Grace si všimne, že si ju celý čas prezerá akosi zvláštne. Vždy k nej bol veľmi milý a pozorný, no Grace to brala ako spôsob zdvorilosti. Gregor ju stále drží za ruku a obaja čakajú kým Emmanuel vybaví všetko potrebné. Grace zbadá, že niečo musel na papieroch prepisovať a tak sa trocha postaví na špičky aby lepšie videla spoza jeho chrbta, no aj tak si nie je istá tým, v čom bola chyba. Keď pracovník zaželá veľa šťastia ich novému synčekovi, všetci sa s ním rozlúčia a odídu von, kde sa premiestnia pred dom Emmovych bratov. Grace sa chvílu obzerá okolo, a všimne si, že Emm s Gregorom už pomaly vchádzajú tak vybehne pár schodíkov a hneď sa ocitne za nimi. Príde k nim Lisa a Marry a keď Emmanuela zakričí pribehnú k nim aj ďalšie deti. Grace medzi nimi hľadá svojho synčeka, ktorý sa tackavým behom rúti priamo k nim. Keď začuje jeho hlások začne sa smiať a chytí Gregora za ruku a potiahne si ho pred seba. Obomi rukami ho chytí za plecia a počúva čo rozpráva Emmanuel Keithovi. Grace zbadá na tvárach ostatných prekvapený výraz. Lisa s Marry sa na seba pozrú a Eric utrúci niečo v tom zmysle A to kedy ste stihli? Potom sa všetci spoločne odoberú do obývačky. Grace si zoberie na ruky Keitha aby sa s ním zvítala zatiaľ čo Emmanuel predstavuje Gregora ostatným deťom a dospelým. Stále stíska Grace ruku a malý Keith sa za ním naťahuje a slabučko ho bije po vlasoch.* Rozhodli sme sa pomôcť jednému z Emmovych obľúbencov a pevne veríme, že sa bude u nás cítiť dobre. *Pozrie sa na Gregora, ktorý sa len usmeje a Grace ho potiahne za ruku pred seba k Emmanuelovi. Nechce ho vystavovať ako najnovší exemplár, no všetci na neho zvedavo pozerajú a Grace ne šťastná, že to urobili. Natrasie si na rukách Keitha, ktorý jej pomaly padal dolu a keď si všetci sadnú aj oni štyria sa posadia vedľa seba. Gregor si sadne vedľa nich a položí si ruku na Emmovu nohu. Keith sa posadí Grace na nohy a všetci na nich začnú sypať množstvo otázok o ich svadobnej ceste, o tom ako sa dostali k adopcii a podobne. Grace len vydýchne a rozpačito sa pozrie na Emmanuela.*

*Počúva Grace ako Gregorovi hovorí o tej adopcii. Iba prikyvuje keď vidí prísny výraz na Gracinej tvári. Gregor súhlasí a to sa Emmovi strašne ľúbi. Keď vidí ako objal Grace a ako spolu plačú a smejú sa iba sa na tom pousmeje. Pohladí Grace po chrbte a Gregora chytí okolo pliec.* Tak poďme nie? *Opýta sa a zoberie Grace za ruku. Všimne si, že zobrala všetky papiere a tak sa vydajú von z hradu. Gregor sa opýta ako sa premiestnia keď on sa nedokáže premiestniť. Emm sa pousmeje.* Nič sa neboj len pevne chytíš Grace a mňa za ruky a zatvoríš oči. Ostatné nechaj na nás. *Povie mu aj keď vidí v jeho očiach trochu obavy ale aj tak mu dá ruku a všetci traja sa premiestnia pred matričný úrad.* Si rozhodnutý? Lebo ak chceš čas tak to chápeme. *Povie Gregorovi ale on iba potiahne oboch za ruku smerom do úradu. Emm sa pousmeje a tak vojde dnu a idú až k dverám, kam Emm chodí veľmi často. Zaklope a potiahne Grace aj Gregora dnu. Sedí tam pracovník, ktorý ich veľmi dobre pozná a tak sa najskôr začnú rozprávať o Keithovi a o svadbe. Emm skúma Gregora a nakoniec položí úradníkovi papiere na adopciu. Ten si ich preštuduje a vráti papiere spať Emmovi. Ten si všimne, že zadal zlé priezvisko a tak to rýchlo opravil a dal mu spať tie papiere. Sedeli tam dlhšiu dobu a nakoniec sa ich rozhovor skončil slovami. Nech sa vášmu novému dieťaťu darí. Dovidenia. Premiestnia sa pred obrovský dom a Emm vysvetlí Gregorovi, že je to dom jeho bratov. Gregor ide hneď za Emmom a vojdú do domu. Počujú deti ako sa hrajú a Emm zakričí na svojho brata. Decká sa k nim rozbehnú a skáču po Grace a Emmovi. zrazu sa objaví aj Keith, ktorý už sám chodí ale pridŕža sa ešte steny. Emm si kvokne a započuje slová ich synčeka. Mami, tati. prihovorí sa im s upišťaním radostným hláskom. Emm ho silne objíme a zoberie ho na ruky.* Keith toto je tvoj nový braček Gregor. *Povie mu a keď sa všetci nahrnú k nim povedia im o adopcií a zoznámi Gregora s deťmi, ktorý sa drží trochu v úzadí pri Grace a Emmovi a Emm si všimne že drží pevne Grace za ruku..*

*Spoločne sa premiestni s Emmanuelom k vysokým kamenným hradbám pri jazere a pešo prídu do Rokfortu. Škola je po dlhej dobe plná detí a študentov a chodby sú pri premiestňovaní sa z učebne do učebne vždy celkom preplnené, takže Grace sa drží pevne Emmanuela za ruku, aby sa od seba príliš nevzdialili. Všimne si, že Emmanuel pozerá na malých študentov, ktorý sa hrnú do jednej z učební. Začuje jeho slová a na tvári sa jej zjaví nejasný výraz, nič mu na to nepovie len kráča za ním a keď ju pri dverách pobozká a zaklope, prikývne a zostane stáť a cez pootvorené dvere sleduje ako Emmanuel niečo vybavuje s profesorom. Pohľadom zachytí Gregora a pozerá sa na neho pričom sa nevedomky usmieva. Nevie sa dočkať ked mu oznámia svoje plány. Po chvíli Gregor vybehne z triedy aj so svojimi vecami a Grace ho chytí okolo pliec. Stále sa na neho usmieva.* Presne tak. Radšej to vyriešime niekde v súkromí. *Povie a pridá sa k nim stále Gregora držiac okolo pliec. Keď prídu do Emmovej pracovne Grace si sadne vedľa Gregora na gauč pri kozube, no keď pred neho Emmanuel hodí hŕbu spisov a papierov otvorí ústa, aby niečo povedala a nejako to Gregorovi vysvetlila no Emmanuel ju predbehne. Pri jeho slovách Grace zmeravie, obočie jej vyskočí a ona na neho zostane prekvapene hľadieť. Presne takto to na Gregora vybaliť nechcela. Práve stratil brata, je pe neho určite ťažké predstaviť si žiť u takmer cudzích ľudí, aj keď s Emmom sa dobre poznajú. Grace sa len uškrnie na Emmanuela a pokrúti hlavou. Sadne si trocha bokom aby sa pozrela lepšie na Gregora a pohladká ho po chrbte.* Vieš, včera sme sa s Emmanuelom rozprávali. Hovoril mi o tebe, o tom že máš na škole nejaké problémy a tak mi napadlo... *Zostane chvíľku ticho a letmo sa pozrie na Emmanuela.* ...keby si mal nejaké zázemie, niekoho kto ti bude ochotní pomôcť, bolo by to lepšie, čo povieš? Obaja s Emmanuelom si uvedomujeme... *Opäť sa pozrie na Emma a na tvári má rázny výraz, aby s ňou Emm nejako súhlasil, aby nevyvolali u Gregora nejaké pochybnosti alebo pociti nátlaku.* ...že si teraz v ťažkej životnej situácii, no veci sa znášajú ľahšie, keď na to človek nie je sám a má sa s kým porozprávať. Tak nás napadlo, či by si sa nechcel stať členom našej rodinky. *Povie mu nakoniec milo a usmeje sa. Ani sa nenazdá a Gregor bez jediného slova vyskočí z gauča a podíde k stolu, kde rýchlo podpíše potrebné papiere, ktoré mu Emmanuel ukáže. Grace sa opäť radostne a šťastne pousmeje nad tým ako sa tuho objali. Grace si všimne, že keď si Gregor sadal do kresla mal na tvári neistý výraz, zrejme nevedel, či má ísť aj za ňou a objať ju alebo nie. Grace na chvílu skloní hlavu no potom sa usmeje a podíde k Emmanuelovi. Nakloní sa k nemu a pobozká ho. Vtom sa Gregor postaví z kresla a pribehne ku Grace. Tá si k nemu čupne a silno ho objíme. Po tvári jej začnú stekať slzy a aj Gregor začne trocha plakať. Obaja sa začnú nakoniec smiať.* Tak teraz by sme mali ísť dať všetko na poriadok na Matričný úrad. A potom ťa zoberieme za Emmovou rodinou a naším malým synčekom, tvojim bračekom. *Navrhne im a zoberie do rúk všetky potrebné papiere. Pozrie sa na Emmanuel a potom na Gregora a je naozaj nesmierne šťastná, že môžu takto niekomu pomôcť. Spomenie si aj na Stefana a Violet a ďalšie deti, ktoré sú na tom podobne ako Gregor a má trocha výčitky, že nejako nepomôžu aj nim.*

*Stojí v ich spálni a počúva všetko čo hovorí a keď si prehodí habit tak ju chytí za ruku a ocitnú sa pred hradbami Rokfort. Poobzerá sa naokolo a podíde do areálu. Práve zazvoní na hodinu a akorát vidí Gregorových spolužiakov ako sa hrnú do triedy. Všimne si tú učebňu. Trochu zmeravie.* Presne toto sme nechceli. *Povie trochu mimo a pozrie sa na Grace.* Práve majú OPČM z hentým magorom čo im to zastupuje. Keď ma tu uvidí asi ma zabije. No nič. ideme? *Opýta sa jej potiahne ju zo sebou k dverám, pobozká ju a zaklope na dvere.* Idem ho vypýtať.* Otvorí dvere a poobzerá sa po triede.* Dobrý deň, prepáč pán profesor ale potrebujem Gregora. Na hodinu sa už nevráti. *Povie mu a profesor niečo neochotne povie a decká na neho uprú pohľad plný nechápanie. Emm podíde ku Gregorovi.* Zoberieme ťa na výlet ja a Grace. Máme pre teba prekvapenie. *Povie mu a aj zabudne, že dnes má mať Gregor narodeniny. Rýchlo si zbalí veci a vybehne z triedy.* Ja a Grace máme pre teba jednu ponuku. Nejdeme to riešiť tu tak pôjdeme hore do mojej pracovni. *Povie mu a Grace ťahá s nimi a idú spolu do pracovne. Emm položí pred Gregora papiere na adopciu, čo v noci pripravil.* Idem rovno k veci. Chceš byť náš syn? ak áno ideme na matričný úrad a ty sa dnes uleješ zo školy. Ale mám podmienku. Musíš nám hovoriť mama a otec aspoň pred naším synčekom, tvojím bratom. *Povie mu a Gregor podpíše papiere o tom, že súhlasí aby si ho adoptovali a potom tuho objíme Emma a začne im strašne ďakovať, čo ho aj Emm utíši. Neskôr si Gregor sadne do kresla a Emm na svoju stoličku a hľadí na svojho nového syna a skúma Grace.*

*emmanuel nijak nereaguje na jej slová iba sa usmeje a keď Grace znova zaspáva schúli a do klbka pobozká ju na ruku a nechá Grace hladkať mu ruku, lebo pri tom príjemne zaspával. Už dosť dlhú dobu spal, keď Grace zaspala tiež a prestala s hladkaním jeho ruky, trochu sa pomrvil ale spal ďalej.*

*Pozrie sa na druhú postel, kde sa nachádza Emmanuelov prútik a pousmeje sa no okamžite várit svoju mimiku do kamennej tváre, pretože zacíti bolesť na líci, kde má ošetrenú a prelepenú povrchovú ranu. Je to ostrá pálčivá bolesť. Pohľad zdvihne úplne smerom hore pričom zvraští čelo a snaží sa vypátrať čo sa jej stalo, pretože aj keď nejasno vidí že má na hlave rýchloobväz. Netuší čo sa jej porobilo no rana na čeli je ešte horšia ako tá na tvári. Potom sa opäť pozrie na Emmanuela.* Nemám za čo ďakovať? Nebyť teba tak tu už teraz takto neležím a nie som tu s tebou. *Nemôže uveriť svojim vlastným ušiam. Ešte pred niekoľkými hodinami ho nenávidela kvôli tomu, že zabil jej matku a teraz mu ďakuje za záchranu svojho života. Jej pocity sú také zmiešané a zatiaľ sa neudialo nič čo by ju utvrdilo v tom, že to čo k Emmanuelovi cíti je správne. Aj keď jej to stále hovorí a vyjadruje jej svoje pocity, nevie či mu po tomto všetkom je schopná veiť. Keď zbadá že sa k nej Emmanuel priblížil a začal ju bozkávať stále ho pevne drží za ruku. Potom súhlasne prikývne a posunie sa naspäť na stred postele. Pomaly si zatvorí oči a začne hladkať Emmanuela po ruke. Až keď po chvíli prestane je jasné že už spí. Vie, že Emmanuel zostane pri nej a je celkom rada, že je škola teraz úplne prázdny. Aspoň budú mať pokoj.*

*Už pomaly zaspáva v nepohodlnom kresle, keď započuje Gracein hlas. Pousmeje sa a potom zdvihne k nej zrak. Keď ho úred tým pohľadila po vlasoch strhol sa* Miláčik to by som ten prútik musel mať zo sebou. *Povedal jej a ukázal na druhú postel kde bol pohodený jeho prútik, pretože na tej posteli ju sestrička ošetrovala. Keď však Grace hovorí chce ju utíšiť ale po chvíľke zistí, že je to dôležité.* Láska nemáš za čo ďakovať. *Povie jej a je rád, že sa nemusí postaviť, lebo by zistila, že sa mu točí hlava a má menšiu hrču na hlave.* A o tej záchrane života sa porozprávame neskôr. Teraz si oddýchni. *Povie jej milo. Lebo ja to už potrebujem. Skoro dva dni som už nespal. Pomyslí si s úsmevom a nakloní sa k nej bližšie a začne ju bozkávať.* Milujem ťa a prepáč za to čo sa stalo. Kvôli mne si sa skoro zabila. Ja som to nechcel. Ale nedokázal by som žiť s tým, že si nebudeš pamätať to kto si a kto som ja a to krásne čo sme spolu zažili aj keď neviem či sme niečo krásne zažili. *Povie jej a utrie jej slzy.* Milujem ťa.

*Už čoraz viacej vníma každé jeho slovo. Pomaly sa preberá k životu a na tvár jej dopadá mesačné svetlo. Vníma menší ruch, ktorý okolo nej nastal keď sa Emmanuel rozhodol niekam odísť. Začuje slabé puknutie no stále neotvorila oči a tak nevie čo sa vlastne deje. Grace sa na chvílu celkom stratí a zaspí, čo jej dodá trocha energie. Nebol to veľmi dlhý čas no jej sa to zdalo ako keby spala deň. Keď sa opäť ozve slabé puknutie pomaly sa nadýchne a opäť pocíti Emmanuelovu prítomnosť. Tak veľmi by mu chcela povedať že ho ľúbi a objať ho. Emmanuel ju chytí opäť za ruku no Grace zacíti chlad a vlhko. Trocha sa aj zľakne a tak sa snaží pomaly pootvoriť oči. Všimne si, že Emmanuel sedí v kresle a má zatvorené oči. Posunie sa na posteli bližšie k nemu a pohladí ho po vlasoch. Všimne si svoj prútik na nočnom stolíku. Pousmeje sa nad tým a napadne ju, kde asi Emmanuel bol. Potichu, vysileným a vyčerpaným hlasom sa mi prihovorí.* Zlatko...stačilo len použiť... zaklínadlo Accio... *Usmeje sa na neho aj keď je ešte ospalý. Pokračuje tichým hlasom.* Emmanuel, ďakujem ti. Ďakujem ti za všetko. Zachránil si mi...život. *Povie a do očí sa jej začnú tisnúť slzy. No tento raz to nie sú slzy smútku, ale slzy šťastia a dojatia. Chytí Emmanuel za ruku a pozrie sa mu do očí.*

*Sedí pri Grace a drží ju za ruku je vyčerpaná a on je rád, že aspoň žije, že žijú obidvaja. Zrazu ju napadne, prečo vlastne padla do toho jazera a spomenie si na jej prútik.* Hneď som tu láska. *Povie jej pobozká ju na čelo a nastane puknutie. Prišiel k jazeru a opäť skočil do toho jazera a hľadal Gracin prútik. Asi po desiatich možno až viac minútach ho našiel. Bol dosť ďaleko od brehu ale rýchlo sa vybral na breh. Vyšiel z vody a nepomyslel na to aby sa osušil. Vrátil sa a videl, že Grace ešte asi nevníma ale predsa len prehovoril.* Bol som to tvoj prútik. *Položil ho na stolík, ktorý bol hneď vedľa jej postele a pohladil ju po tvári. Opäť si sadol do kresla a mokrou rukou chytil tú jej. Po krátkej chvíli čo na ňu pozeral bol veľmi unavený a zaspal v kresle aj s mokrými vecami na sebe, ktoré sa mu nechceli sušiť, lebo to nebral za podstatné.*

*Cíti sa ako pierko ktoré sa úplne bez vôle povznáša vo vzduchu. Vôbec necíti vánok vetra a nevníma čo sa okolo nej deje. Telo jej trápi ukrutná bolesť hlavy. Keď k nej Emmanuel podíde a prehovorí na ňu jeho hlas počuje z obrovskej dialky a pri tom vie že je celkom blízko pri nej. Opatrne ju zoberie na ruky no nevládze sa ho chytiť okolo ramien a tak mu zostane len voľne vysať cez ruky. Stále počuje jeho hlas no vôbec nedokáže identifikovať slová, ktoré hovorí. Po chvíli začuje v ušiach šum a cíti tlaky zo všetkých strán. Keď to všetko ustane ocitnú sa v teplom vyhriatej miestnosti a vôbec ju nezaujíma kde je a prečo, je šťastná že je tam a že sa o ňu postarajú. Pocíti že leží na niečom mäkkom a opäť vníma Emmanuelov hlas, ktorý znie teraz o čosi hlasnejšie čo znamená že zrejme kričí. V okamihu cíti, že jej niekto ošetruje rany a umýva tvár od krvi. Po chvíli si je celkom istá, že už jej nič nehrozí a že je v poriadku. Opäť začne vnímať čo sa okolo nej deje aj keď ešte stále nevládze vydať zo seba jedno slovko, pohnúť čo i len prstom na ruke. Keď ju Emmanuel chytí za ruku a ona už trocha jasnejšie začuje čo jej vlastne hovorí najradšej by ho objala a odišla s ním niekam ďaleko. No vie, že to nie je možné. Najdôležitejšie bude aby sa teraz vyliečila a predovšetkým prebrala a opäť získala a načerpala silu a energiu. Už nechce aby sa čokoľvek z tohto opakovalo. Vo svojich spomienkach si predstaví ich prvé stretnutie s Emmanuelom, kedy sa stretli v Kotlíku a rozoberali ich minulosť. Aj táto časť jej života sa teraz stáva už len jej minulosťou. Chce byť s Emmanuelom a chce byť šťastná. Robiť prácu na ministerstve, ktorá ju napĺňa. Napokon sa konečne zhlboka nadýchne a vydýchne.*

* Až po veľmi dlhej chvíli čo je už vonku na hladine naberie silu na to ísť odplávať k brehu. Trochu sa od neho vzdialil a tak z celých síl si ide overiť, či Grace je naozaj na brehu, či to vôbec zvládla. Plával smerom k brehu a až keď vyliezol von z jazera vytiahol Grace z jazera a zobral ju na rukách trochu ďalej, k de si sadol.* Grace, Grace * Volal na ňu keď videl jej takmer nevládne telo. Obidvaja boli premočený a Emma bolela príšerne hlava na to aby mohol rozmýšľať. Videl len to, že Grace strašne krváca z hlavy a, že to nie a nie zastaviť. Mávol prútik a niečo si zamrmlal a osušil ich obidvoch.* Neboj sa, už bude dobre, zoberiem ťa do nemocničného krídla. *Bez toho aby mohla reagovať na jeho slová sa premiestnil a v nemocničnom krídle aj keď takto skoro ráno zrúkol na sestričku nech ide Grace ošetriť. Najskôr sestrička nechápala čo vlastne od nej chcel a keď zbadala ministerku tak ju rýchlo ošetrila. Až potom si uvedomil aké je nebezpečné, že vie o Gracinom zranení. Keď odchádza do druhej miestnosti, kde mala svoju kanceláriu a kde aj spala namieril na ňu Emm prútik.* Ilfracomba. *Sestrička zavrela dvere a istotne nevedela kde a kto vlastne je. Ešte šťastie, že ich tu máme dve. Pomyslel si, sadol si do kresla vedľa Grace, chytil ju za ruku a bez akéhokoľvek slova ju sledoval a nežne hladil ruku. Po chvíľke len veľmi tichučko, na hranici počuteľnosti jej povedal* Milujem ťa a nechcem ťa stratiť. *Povedal jej a netušil či vôbec je v stave aby ho počula a vnímala alebo nie.*

*Nechá sa unášať prúdom vody a až do chvíle čo k nej pripláva Emmanuel sa nehybne pohojdáva na hladine jazera. Za tú dobu však zostala úplne paralizovaná bolesťou hlavy z ktorej jej tiekla krv a celé telo mala vysilené od bolesti a únavy. Len veľmi slabo vníma okolie a teda aj to že ju Emmanuel ťahá smerom na breh. Začuje že jej niečo hovorí a pošle ju po hladine smerom k brehu. Nevládne ju voda vyplaví na kamienky aj keď chodidlá má stále ponorené do vody. Pocíti odľahčenie, no zároveň aj bolesť. Nevládze sa vôbec pohnúť a vie že krvácanie z hlavy a tváre neprestáva. Nevie čo sa stalo a nevie kde je Emmanuel, len dúfa že je v poriadku. Oči má pokojne zatvorené a celá je premočená do poslednej nitky. Všetky zvuky lesa a prírody sa jej vzďalujú až ich nakoniec počuje len ako slabý náznak ozveny. Tak veľmi chce byť niekde v teple vo vnútri hradu alebo jej domu. Cíti že stále viacej a viacej slabne. V myšlienkach má celkom prázdno jediné na čo teraz myslí je to, ako zabila svojho brata. To jej však prekrýva myšlienka na Emmanuela, ktorého pri sebe zatiaľ vôbec nepocítila.*