Dom Emmanuelovej rodiny

*Zbadá, že si Emmanuel sadol vedľa Tea a snažií sa mu niečo vysvetliť a dohovoriť mu a keď sa Grace pozrie na Lisu, tá len prevráti očami pretože je zjavne s nervami v koncoch. Malý Teo je naozaj niekedy protivný a to má len tri roky. Bude z neho riadny šibal. Grace sa však páči Emmanuelov prístup, aj keď je len Teov strýko, malý ho rešpektuje. Grace si predstaví že to takto nejako bude aj u nich doma o pár rokov. Počúva čo mu Emm hovorí a usmieva sa. Za chrbtom začuje ako sa Lisa prihovára Keithovi a odrazu sa pri Grace zjaví Emmanuel a prisunie sa k nej.* Ty to s deťmi naozaj vieš, láska. *Povie mu a kútikom oka sa pozrie na Tea ktorý nadutý do seba pchá zvyšky raňajok. Nechá sa od Emmanuela pobozkať a pri jeho slovách sa pousmeje. Grace pomaly začne jesť a keď malý Teo doje príde k nej. Zohne sa k nemu a on jej dá slabučký bozk. Keď ho zbadá odchádzať pričom má vo svojej male tváričke nahnevaný výraz musí sa nad tým len zasmiať. Pozrie sa na Emmanuela a neveriacky s úsmevom na tvári pokrúti hlavou. Po raňajkách Eric prinesie dole do obývačky Graceine veci. Lisa podá Keitha Emmanuelovi a všetci sa začnú lúčiť. Za Emmanuelom sa prídu rozlúčiť jeho bratia so ženami a ku Grace pribehne Edgar, ktorý za poslednú dobu veľmi vyrástol. Objíme sa s Grace a keď to zbadajú Teo a Alfred tiež k nej pribehnú aby sa s ňou rozlúčili. Napokon sa Grace objíme s Ericom a Enricom a spoločne s Emmanuelom a Keithom sa odmiestnia do ich domu.*

*Zoberie si Keitha do rúk, ktorého si však vypýta Lisa, aby sa mohli pokojne najesť. Emm sa nad tým pousmial a keď videl ako sa Teo rozčuľuje, že nechce raňajky tak Emm si vedľa neho sadol.* Teo, keď nebudeš papať tak nenarastieš a keď nenarastieš tak sa nebudeš môcť hrať s Keithom. *Povedal mu milo. A snažil sa o to aby Teo aspoň trochu z raňajok zjedol.* Pamätáš si, keď si za mnou prišiel v noci? A čo si mi sľúbil? Tak ak to chceš tak veľmi ako si mi hovoril tak prvý krok je papať pekne všetko čo ti maminka alebo teta alebo ktokoľvek urobí. Ak je to samozrejme jedlé. *Povie mu a Teo naozaj začne papať raňajky. Lisa mu poďakuje a on si k sebe pritiahne Grace a usadá ju. Sadne si tesne vedľa nej a pobozká ju.* Milujem ťa láska. *Povie jej a pomaly začne do seba pchať to čo majú na raňajky. Teo by chcel ísť na dáky čas k nim ale Emm mu to hneď zatrhol, že je skoro a malý Keith si musí zvyknúť na ich domček. Teo po dojedení raňajok urazene odchádza od stola ale pred tým dá pusu tete Grace a nafučaný na Emma odchádza.*

*Zbadá že Emmanuel je už prezlečený a prichystaný. Grace pomaly kolíše Keitha na rukách a obzerá sa po izbe, aby tu niečo nezabudli. Keď jej Emmanuel povie svoj plán o odchode súhlasne prikývne.* [color=indigo]V poriadku. Už sa teším na teplo nášho domova a na tvoje prekvapenie samozrejme. *Keď ju Emmanuel pobozká usmeje sa na neho. Opäť sa obzrie po izbe a potom sa spolu s ním poberie dolu schodmi. Malý sa jej prštekmi zaplietol do vlasov a stále sa trocha mrví a tak Grace kráča pomaly a opatrne pričom počúva čo jej rozpráva Emmanuel. Pri jeho slovách sa potichu zasmeje. Zrejme si v danej chvíli neuvedomil, že to vyznelo trocha zvláštne.* Ty poznáš aj nejakú inú matku svojich detí? Alebo máš nejakú inú budúcu manželku? *Spýta sa ho so smiechom no keď zídu dolu po schodoch chytí Emmanuela jednou rukou a pobozká ho.* Ďakujem ti. A ty budeš ten najúžasnejší otecko na svete. *Povie mu už seriózne vážne a milo ešte pred tým ako vkročia do kuchyne, kde ešte zopár detí sedí nad raňajkami a je tam aj Eric s Enricom, ktorý číta Denného proroka a popíja kávu. Alfred pobehuje okolo stola, Edgar je vonku na záhrade a skúša si nejaké zaklínadlá a malý Teo sa jeduje že nechce zjesť to čo má na tanieri. Typická rodinná idylka. Pomyslí si Grace a s úsmevom kráča okolo Lisy a stola. Podá Keitha Emmanuelovi aby mohla nej a Emmovi naložiť na tanier jedlo.*

*Počuje ako sú všetci hore a aj keby veľmi chceli tak sa za nimi do izby nedostanú, lebo po tom, čo bol Teo o tretej ráno za Emmom či keď bude Keith veľký či sa môže s ním hrať tak zamkol. Prišlo mu to smiešne. Grace už nakŕmila maličkého a Emm sa za ten čas prezliekol. Videl ako Grace dala malého do postieľky a usmial sa.* Ak ti to nevadí mohli by sme ísť dolu za ostatnými. Veď potom asi odchádzame ak budeš chcieť. *Povie jej a mal v pláne zobrať malého na ruky ale Grace ho predbehla. On ju pobozkal.* Si tá najúžasnejšia a najlepšia matka a moja manželka akú len poznám. *Snaží sa jej povedať dáky pekný kompliment aby ho nemohla zas dáko zničiť a potom si až uvedomí, čo povedal.* Tak poď. *Náhlil ju a kráčal dolu schodmi.*

*Počas celej noci cítila Emmanuelov dotyk a to ju upokojovalo. Ráno keď už je po celom dome počuť šum a ruch, pretože všetky decká už sú hore a behajú po dome sem a tam a dospelí obyvatelia domu pracujú v záhrade alebo v dome, sa Grace prebudí no na Emmanuelove slová, ktorými ich prebúdza. Pomaly sa preberie no odrazu začuje Keithov krik, ktorý ju už úplne postaví do pohotovosti. Zoberie ho na ruky a nakŕmi ho. Po chvíli je už všetko v poriadku a ich drobček sa opäť tvári spokojne. Grace sa len pousmeje nad tým ako jej to Emmanuel hovoril. Znelo to dosť naliehavo.* Už je dobre. *Povie a s Keithom na rukách sa postaví a uloží ho do postieľky. Chvíľu sa na neho pozerá ako si spokojne oddychuje a malými očkami pozerá po miestnosti. Potom sa Grace prezlečie do svojich tradičných šiat a vráti sa za Emmanuelom na posteľ. Pobozká ho a stále sa obzerá k postielke, kde leží ich synček.* Prinesiem ti niečo na raňajky, zlatko? Alebo sa pôjdeme všetci pozrieť na ostatných dolu? *Spýta sa ho tichým hlasom a rukami si trocha upraví svoje dlhé vlasy. Slnko im už úplne preniklo do izby a keď trocha presvitá cez baldachýn malému do postielky je počuť len tiché zapišťanie. Grace sa postaví a podíde k postielke a zoberie Keitha do náručia. Otočí sa na Emmanuela a s úsmevom na neho pozerá.*

*Keď Grace ho chytila za ruku tak jej ju nežne hladkal celú noc. Malý si jeho prst z úst takmer ani nevybral. Striedal si prsty v jeho ústach. Sledoval ich a tak prešla celá noc. Celá krátka noc prešla bez toho aby zaspal. Nebol vôbec unavený, silu mu dodával pohľad na Keitha a na Grace. Ráno sa už predieralo slniečko cez okienka a Keith mu začal cmúľať prst tak, že mu celý ofialovel. To bol znak, že je úplne hladný. Ledva sa mu podarilo vybrať prst z Keithovych úst. Za ten čas čo sa snažil vyslobodiť svoj prst budil Grace.* Láska vstávaj prosím, malinký chce papať a strašne mu chutí môj prst. Niečo s ním sprav. *Povedal jej veľmi prosebne a po dlhom boji sa mu podarilo vyslobodiť si svoj prst z jeho úst a vtedy sa spustil krik. Malý bol už istotne hladný a Emm sa snažil aby ho Grace čo najskôr nakŕmila.*

*Grace si spokojne ležala v posteli až kým nezačula Keithov plač. Na to sa rýchlo strhla a posadila sa na posteľ. Všimla si však Emmanuel ho už drží na rukách a tak sa len spokojne usmeje.* A to si sa ho bál zobrať na ruky. *Povie mu potichu, keď Keith prestane plakať čím mu naznačí že aj Emmanuelova prítomnosť je pre ich synčeka dôležitá a dodáva mu pocit istoty. Keď Emmanuel príde k posteli a položí malého medzi nich, Grace si opäť ľahne a otočí sa smerom ku Keithovi a Emmanuelovi. Usmieva sa na nich na oboch a chytí Emmanuela za ruku. Po chvíli sa jej zatvoria oči a ona bez obáv zaspí, lebo vie že Emmanuel zostane pri nich.*

*Pozerá Grace aká je šťastná a ako sa pozerá na malého a na všetko čo robí.* Aj tak je krásny po tebe. *Povie a keď sa ho opýta či si nejde ešte ľahnúť tak pokrúti hlavou.* Ak mi dovolíš chcem si vychutnať Keitha. Ešte nie som vôbec unavený. Ale ty si po spi. *Povie jej a pobozká ju. Sleduje ju ako si lahka a striedavo pozerá na Keitha a na Grace, je odhodlaný celú noc byť s nimi. Po chvíľke sa postaví a malého položí do postieľky. On sa pravdaže zobudí a začne plakať. Emm ho opatrne zoberie naspäť k sebe a najdôležitejšie je aby držal malému hlavičku. Ľahne si vedľa Grace a maličkého dá medzi nich.* Keith nechce byť bez nás. *Povie jej a usmeje sa nad tým. Pozoruje ho ako znova zaspinkáva a vhytí ho za ručičku a automaticky mu zoberie jeden prste a začne ho cmúlať v ústočkách.*

*Všimne si čo robí ich synček a aj ona sa nad tým potichu zasmeje. Opäť sa pozrie na Emmanuela a stále sa musí usmievať. Je neskutočne šťastná. Po chvíli však Grace slabo chytí Keitha za ručičku a pohladká ho po tváričke.* Súhlasím. Máme jednoducho krásneho synčeka. Ale aj tak je celý ty... *Dodá a usmeje sa od ucha k uchu. Keď si Emmanuel prechytával Keitha trocha mu pomáhala a podopierala malému hlavičku. Odrazu pocíti Emmanuelovo objatie okolo pliec a dá malému do malej ručičky jej prst, ktorý jej veľmi slabo stisne keď zavrie malú dlaň.* Som vyčerpaná, máš pravdu. Dáš ho prosím do postielky? Ty si ešte nejdeš ľahnúť? *Spýta sa ho a pomaly si lahne na posteľ. Otočí sa na bok aby videla na Keitha a stále sa spokojne usmieva.*

*Keď sa decká nahrnuli do izby tak sa iba usmial, už všetci stíchli a počúval ich. Každý chválil ich dieťatko. Emmovi sa to strašne páči. Miluje svojho synčeka. Maličký si našiel palček na svojej maličkej ručičke a začal si ho v spánku cmúľať. Emm sa nad tým zasmeje. Všetci zrazu zmiznú a tak môže zareagovať na Gracine slová.* Tak sa dohodnime, že Keith je krásny po obidvoch rodičoch. *Počúva Grace pre chytí si Keitha a keď všetci zmiznú tak ju chytí okolo pliec.* Láska moja oddýchni si. Zaručene si unavená. *Povie jej a pobozká ju. Znova sa zažerie do jeho obľúbenej činnosti hranie sa s Gracinimi vlasmi. Pobozká ju a vymotá si ruky z jej vlasov. A čaká, či spraví to isté ako Keith.*

*Začuje v Emmanuelovom hlase trocha protestu proti tomu keď mu Grace dávala do náručia Keitha, no napokon spolu vyzerajú nádherne a úžasne. Grace si poutiera slzy a keď sa jej Emm spýta či malý zaspal trocha sa nakloní bližšie aby ho videla a všimne si, že malý má naozaj zatvorené očká. Grace sa len potichu zasmeje a pozrie sa na Emmanuela. Pri jeho otázke len súhlasne prikývne.* Ak mi zajtra bude lepšie, tak môžme ísť. Dnes som mala naozaj náročný deň. *Keď ju Emmanuel pobozká pohladká ho po ruke, ktorou drží perinku s Keithom a pri jeho slovách trocha pokrúti hlavou.* Veľmi sa na teba podobá. Má nádherné oči... ako ty. *Hovorí mu potichu a zahľadí sa mu priamo do jeho očí.Práve vtedy do izby vtrhnú všetci ostatní a keď sa pri posteli objaví Teo, Grace ho zodvihne a posadí k sebe aby videl na Keitha v perinke. Odrazu je izba plná ľudí a Grace rozdáva úsmevy na všetky strany. Keď sa jej Lisa prihovorí, vypočuje ju a milo sa na ňu usmeje. Po pár minutach zostali v izbe opäť len Grace so svojimi milovanými. Položí si hlavu na Emmanuelove plece a pohladká slabučko Keitha po ručičke.*

*Počúva Grace, má strach, však ešte nikdy nedržal žiadne takéto malinké dieťatko ale prosebné slová ho nijak nezlomia.* Grace, láska ne... *Nestihol povedať aby mu ho nedávala a už si všimol, že je v jeho náručí a bez toho aby ho Grace podopierala. Bol taký zlatučký, keď bol u Emma tak mu pomaličky opadli viečka a zaspinkával.* Láska? *Opýtal sa jej potichučky a ešte tichšie potom pokračoval.* on zaspal? *Tie slová hovorí úplne tichučko. Tak strašne sa bál ho zobrať na ručičky a teraz to bolo také úžasné ho mať pri sebe. Počúva jej slová.* Ráno sa s Keithom pôjdeme pozrieť, čo ty nato? *Povedal jej a dal božtek malému na čelo a potom pobozkal Grace.* Máš krásneho syna je taký krásny ako ty. *Povedal jej ticho do ucha kompliment a zrazu sa v izbe objavili detičky. Teo hneď skočil smerom ku Grace a Emm ho potichu okríkol, nech dáva na Grace pozor, lebo je ešte slabá a môže jej ublížiť. Maličký sa zavrtel v perinke a zrazu sa v izbe objavili aj bratia so ženami. Lisa podišla bližšie ku Grace a Emm presne počul čo povedal. "Tak predsa sa ti podarilo to, čo nám nie. Donútiť ho držať bábätká na rukách. Je zlatý. A malý je úplne krásny." Pochválila Grace synov a potom všetci odišli aby ich nechali oddychovať.*

*Všimne si Emmanuelov neistý pohľad a spomenie si na Lisine slová. Stále však malého drží blízko Emmanuela, aby si ho zobral na ruky.*Zlatko, prosím. Skús to. Chcem aby malý cítil tvoju prítomnosť. No tak... *Povie mu milým tichým hlasom. Pre malé deti je nesmierne dôležité aby cítili dotyky oboch rodičov. Aj keď ešte príliš nevnímajú svet okolo seba, cítia že sú v bezpečí u jedného z rodičov. Po chvíli ho Emmanuelovi položí do náručia pričom malému stále podpiera hlavičku až ho napokon úplne pustí. Milo sa pousmeje na Emmanuela d na tvár jej vypadne pár slzičiek šťastia. Vidí ich tam sedieť - Emmanuela so svojim synčekom a keď Emmanuel vysloví jeho meno znie to krásne. Grace je neskutočné šťastná, miestami má pocit že až hriešne šťastná.* Emm, netuším čo za zmeny si porobil u nás doma, ale určite to bude niečo krásne. Ďakujem ti. Keith bude mať tú najkrajšiu izbu široko ďaleko. *Povie mu a trocha sa zasmeje. Pobozká ho a pozerá sa na Keithovu malú tváričku, malinké prstíky, ktorými pomaly hýbe. Stále sa usmieva.*

*Grace mu posunie ich synčeka a Emm na ňu z obavami pozrie a pokrúti hlavou.* Grace prosím ťa, určite chce teraz teba. *Snaží sa vyhnúť tomu aby nemusel malého zobrať k sebe, bojí sa o neho, že by mu dáko vážne mohol ublížiť, iba ho pozoruje ako sa vrtí v malinkej perinke.* Určite ti Lisa vravela moje obavy z maličkých detí. *Povie potichu a hľadí všade len nie na ňu. Nebol vôbec pripravený na to aby jej vysvetľoval, prečo sa tak bojí zobrať malé bábätká na ruky. Vlastne ani sám to nevedel. Bál sa iba jedného jediného, že im ublíži. Započuje Grace a tie mená a potom celé malého meno. Vie, že to povedala iba v myšlienkach.* Keith Oliver Stamper. *Potichu zopakoval malého meno a pobozkal Grace.*

*Všetko sa zbehne tak neskutočne rýchlo a odrazu je v izbe len s Lisou. Po dlhšom čase už chová svojho drobčeka v náručí. Je taký krásny a nevinný. Len sa občas zamrví v Graceinom náručí a ona sa na neho usmieva ako spokojná mamička. Lisa ho zabalila do mäkkej bielej perinky takže je mu príjemne teplúčko. Keď Lisa odíde a Grace zostane sama v izbe, potichu sa prihovára synčekovi a premýšľa nad menom, ktoré by mu dali. Po chvíli sa ozve klopanie na dvere a Grace zbadá Emmovu tvár. Šťastne sa na neho usmeje a až teraz si všimne tú podobu medzi ním a ich synom. Keď sa mu začne Emmanuel prihovárať Grace sa na nich s úsmevom pozerá. Odrazu mu ho pomaly posunie a malý sa znova zamrví. Vtedy sa jej Emmanuel spýta na jeho meno.* No..neviem... vtedy sme sa na tom nejako nedohodli. Ale chcela by som aby mal prostredné meno po mojom bratovi. Bol to skvelý muž a ja chcem aby mal v našej rodine pamiatku. Prvé meno by mohlo byť Brian...alebo Keith... *Rozpráva s prestávkami lebo uvažuje nad menami, ktoré ju napadajú. Keith Oliver Stamper Počuje v hlave svoj hlas vyslovovať meno ich synčeka a Grace sa len súhlasne usmeje. Znie to naozaj skvelo.*

*Počúva Grace a je štatný keď sa tak usmieva, všetko však prestane keď Grace prehovorí. Drží ju za brucho a keď nedopovie vetu Emm sa pozrie na Lisu.* Lisa! *Skríkne na ňu a zoberie Grace prútikom do vzduchu a do obývačky, pošle decká preč a keďže najskôr nechcú ísť tak sa Emm vyberie s nimi. Pobozkal Grace.* Láska prepáč idem zobrať decká preč. *Povedal a bola to pre neho úžasná príležitosť ako nebiť pri tom pôrode. Lisa vedela, že Emm má strach z pôrodov a z držania malých detí a vedela však, že to Grace nevie. Zabával sa s deckami v kuchyni a až po veľmi dlhej chvíľke prišla Enricova žena, že má chlapček. Hneď mu všetci gratulovali a prišla aj Lisa a poslala ho za Grace, ktorá už bola v ich izbe, kde im dal Eric jednu postieľku pre malého. Emm vyšiel po schodoch hore a ticho zaklopkal na dvere. Nečakal kým sa Grace ozvala. Vošiel dnu a našiel tam Grace s malým v náručí. Podišiel k nim a sadol si na posteľ. Nadhol sa aby videl na malého. Bol tak krásny a maličký. Emm ho jemne pohladil po ručičke a potom po tvári.* Ahoj drobček, dúfam, že si maminku nepotrápil. *Povie malinkému a ani náhodou ho nenapadne aby si ho zobral k sebe. Dúfa, že mu to Grace neponúkne. Žiadne dieťa nemal na rukách a bojí sa, že by mu náhodou mohol ublížiť. Je si istý, že Lisa mu už povedala o jeho panickom strachu aby niečo nespravil malým deťom. Každé dieťa si zoberie na ruky až keď má viac až jeden rok. Lebo vtedy vie ukázať alebo aspoň povedať čo robí zle alebo čo sa mu nepáči. Grace uštedrí obrovský bozk.* Prepáč, že som pri tebe nebol. Ako sa volá? *Opýta sa jej a jemne prejde maličkého rukou po tváričke.*

*Keď zbadá, že sa Emmanuel smeje len neveriacky pokrúti hlavou a tiež sa usmieva. Nevie si predstaviť čo pre ňu zasa pripravil. Naposledy keď pre ňu mal nejaké prekvapenie bolo to v deň ich zásnub a na ten večer Grace nikdy nezabudne. Vtedy sa cítila ako v ozajstnej rozprávke.* Skvelé láska. Takže ty do toho zatiahneš všetkých... *Hovorí najprv trocha nevrlo no potom sa pousmeje a pozrie sa na všetkých pri stole. Všetci sa usmievajú a len prikyvujú Emmanuelovi, ktorý im ďakuje.*...a oni to tak skvelo zvládli. Naozaj som nič netušila. Ste výborní herci. *Potom sa letmo otáča na Emmanuela, ktorý ju vedie naspäť k stolu a usadí ju na jej miesto.* Láska a čo si si pre mňa pripravil tento raz?*Spýta sa ho no keď jeho malý synovec Teo začne rozprávať o nejakom sťahovaní izby a premiestňovaní nábytku, Grace sa na Emmanuela nechápavo a prekvapene pozrie. Všimne si, že jeho mama sa ho snaží utíšíť, no neúspešne. Aj ostatní sa začnú správať zvláštne ako keby boli sklamaní z toho, že Teo prezradil niečo čo nemal. Potom už len zbadá ako Teo sedí Emmanuelovi na nohách a Emm mu niečo rozpráva. Malý však po chvíľke niekam odbehne a Grace sa s prekvapeným úsmevom pozerá na Emmanuela, ktorý sa usmieva. Práve vo chvíli, keď Grace pocíti tú istú bolesť ako u nej doma než odišli, chytí ju Emmanuel za bruško a pozrie sa na ňu. Bolesti sa stále stupňujú a Grace sa vystrašene pozerá na Emmanuela. Všimne si jeho ustráchaný výraz a potom sa pozrie na Lisu, ktorá sa však zhovára s deťmi a so svojím manželom. V priebehu sekundy sa opäť otočí na Emmanuela a chytí ho za ruku.* Emm, zlatko, povedz prosím Lise... *Začne no od bolesti nevládze ďalej rozprávať a tak len prosebne pozerá na Emmanuela.*

*Grace sa postaví a prihovorí sa mu. On sa zasmeje.* Láska, prepáč ale musel som ti trochu klamať musel som niečo porobiť a zajtra ti to ukážem. Potreboval som ťa odlákať a Nefarius vymyslel ten súd. Báli sme sa aby si to neodhalila ale keďže moji geniálny bratia a ich ženy nám pomohli tak sa to dalo spraviť všetko tak aby si nič nevedela. *Povedal jej a poďakoval všetkým pri stole zato, že ju zabávali kým on sem behal po veci čo tu zabudol. Dokonca mal aj malého Tea zo sebou v Gracinom dome. Zobral Grace k stolu a potiahol ju naspäť aby si sadla a najedla sa. On bol veľmi hladný, lebo doma nič nemali na jedenie, lebo tam Grace nič nechcela nechať tak preto nič ani nekúpili aby sa nepokazilo kým budú preč. Emm preto vyhladol a tak do seba začal pchať rýchlo večeru. Malý Teo začal rozprávať o tom, že pomáhal Emmovi zo sťahovaním tých vecí a robení izbičky. Aj keď sa ho všetci snažili utíšiť aby sa Grace nedozvedela, prečo boli tie klamstvá hneď kým to nevidí, nepodarilo sa im to. Nakoniec prezradil, že Emm potreboval tento deň na to aby mohol spraviť ich budúcemu dieťatku izbičku. Teo potom prišiel k Emmovi, a pochopil, že to nemal hovoriť. Emm si ho zobral na kolená a postrapatil mu hlavu.* To je v poriadku Teo. Nevadí aj tak by ju zajtra videla. Ale veľmi si mi pomohol. *Toto mu asi Emm nemal hovoriť, lebo nielenže do detailov chcel hovoriť o malého izbičke ale takmer prezradil celé prekvapenie. Grace len vedela, že tú izbičku spravil, lebo Emmovi sa podarilo v čas vyčarovať Teov obľúbený zákusok a tak bežal do obývačky aby ho mohol všetkým ponúknuť. Emm sa nad tým len pousmial a chytil Grace za bruško. To malé už kopalo stálo silnejšie a silnejšie a tak na ňu Emm pozrel. Nič nepovedal, vedel, že mu bude rozumieť už len jeho ustráchaným pohľadom.*

*Spolu s Emmanuelom sa premiestni k domu jeho bratov. Drží Emmanuela za ruku a spoločne kráčajú k dverám. Tam ich už čaká Eric so svojou ženou Lisou, ktorá Grace okamžite chytí pod pazuchu a vedie ju do obývačky pričom jej po ceste začne rozprávať rôzne rady a dávať jej upozornenia čo by mala a nemala robiť. Keď za ňou po chvíli príde Emmanuel aby sa rozlúčil pobozká ho.* Maj sa láska. Skoro sa vráť prosím. *Keď Emmanuel odišiel ešte sa chvíľku rozprávala s Lisou no potom sa odobrala do izby na poschodi a zvyšok poobedie strávila tam prezeraním si starých fotografií, ktoré si priniesla z Oliverovho domu. Prečítala skoro všetky listy, ktoré sa jej nikdy nedostali do rúk a z ktorých sa dozvedela ako to vlastne všetko bolo. Že Oliver a jeho profesor vlastne bojovali proti temným no aby ich zničili dostali sa medzi nich a Olivera si zvolili za pána, aby ho mali stále na pozore. Takže vlastne špehovanie mu temní vysvetlovali len ako určitý druh ochrany. Oliver jej počas ich odlúčenia poslal veľa listov, ktoré mu však temní vždy zastavili. Dozvedela sa aj že Oliver vôbec nebol v kontakte s ich rodičmi kým ich nedoviedli do jeho domu a neuväznili. No Oliver stále musel hrať svoju úlohu. V poslednom liste, ktorý sa Grace dostal do ruky až teraz jej Oliver písal o smrti ich otca, ktorý zomrel keď sa snažil ochrániť ich mamu. Grace po celú dobu plakala a veľmi ju mrzelo, že sa toto všetko dozvedá až teraz. Keď už slnko zapadlo a v izbe zostali svietiť len malé sviečky na stole, zíde Grace dolu schodmi do kuchyne a posadí sa k stolu aby sa navečerala. Práve vo chvíli keď sa napije čistej vody sa tam objaví Emmanuel, no ona si ho najprv nevšimne. Svoj pohľad na neho uprie práve vo chvíli, keď si premenil oblečenie takže to najprv Grace pripadalo ako keby mala halucinácie. Potom sa postaví a podíde k nemu.* Zlatko, to už sa ten súd skončil? Vravel si že budeš preč dva dni. Stalo sa niečo? *Pýta sa ho no úplne pokojne pretože veľmi dobre vie, že nešlo o žiadny súd. Milo sa na neho usmeje sa chytí ho za ruku.*

*Hneď ako Grace odišla Emm nemal náladu s nikým sa rozprávať. Odniesol obríka do lesa a už ani to ho netešilo. Uzavrel sa do svojej izby a premýšľal o všetkom. Žena, ktorú tak hrozne miluje ho opustila a on jej rozhodnutie rešpektuje, Eric mu nechcel povedať o čom sa rozprávali a čo na neho vyslal pár kúziel. Zastavil ho až Enrico. Aj malý Alfred bol smutný, že je Emm smutný. Emm sa snažil rozptýliť tým, že sa hrával s deťmi ale vždy sa ho pýtali kedy príde teta Grace. Emm im stále opakoval len slovíčko neviem. Po troch dňoch to nevydržal Ericovi povedal, že odnesie Gracine veci domov ale on veľmi protestoval. Nakoniec ho Emm presvedčil a odmiestnil sa do jej domu. V dome bolo ticho. Prehľadal celý dom ale Grace nikde nebola. Nakŕmil Talona, ktorého taktiež so sebou doniesol a aj svoju sovičku. Odmiestnil sa do Deravého kotlíka, a ani tam ju nenašiel, ževraj bola naposledy tam s ním, v Troch metlách ju taktiež nevideli ani na nijakom oddelení na ministerstve. Dokonca nebola ani vo svojej kancelárii. Ako posledné miesto ho napadlo nefariusova pracovňa. Vošiel dnu bez zaklopania. Zbadal Nefariusa za stolom a začal sa ho vypytovať na to kde je Grace. On to vedel a jediné čo mu povedal bolo, že išla niekam si vybaviť osobné veci. Emm sa nazlostene potom odmiestnil do jej domu a znovu celý prehľadal. Bál sa o Grace, strašne sa o ňu bál. Nevie ani čo sa s ňou stalo a kde je. Myslel si, že jej môže dôverovať, že mu ona verí a že mu nebude klamať. Nikdy by jej nebránil, kedy čokoľvek chcela robiť ale chcel vedieť kam išla, načo tam išla. Sadol si na postel úplne mimo a hlavu si schoval do dlaní. Bol rozrušený a nemal ani potuchy kam len mohla ísť, keby to vie, už je za ňou.*

*Rozpráva sa s Ericom, ktorý ju zobral niekam mimo ostatných, trocha opodial a spytoval sa jej čo sa stalo, či sa pohádala s Emmanuelom alebo či sa nedajbože rozišli. Grace mu vysvetlí celú situáciu. Nečakala že to takto dopadne, že bude musieť problémy riešiť takto. Bola taká šťastná keď sa Emmanuel vrátil domov živý a zdravý, no teraz to akosi nedokáže všetko vstrebať. Ich rozhovor preruší malý Alfred, ktorý ani si Grace bevšimla kedy odbehol za Emmanuelom a ten ho teraz drží na rukách. Grace urobí prá krokov dopredu a podíde ku všetkým. Emmanuel príde až k nej a položí Alfreda na zem. Grace ho pohladká o vlasoch a Alfred poberie za svojimi rodičmi. Započúva sa do Emmovich slov. Je jej to tak ľúto. Oči má plné sĺz a pri jeho slovách, ktorými jasne naznačuje že k nej nie je odhodlaný prísť ju to bolí všetko ešte viacej. Keď sa k nej priblíži ešte bližšie Grace len skloní hlavu. Keď ju pobozká silno ho objíme a dá mu slabý bozk na krk.* Nelúčime sa navždy. Moje veci mám ešte hore. Požiadala som Erica aby mi ich poslal domov. *Oznámi mu pre informáciu. Potom Emmanuela chytí za ruku a pomaly sa od neho odtiahne. Pozrie sa na všetkých a snaží sa usmiať. Po chvíli sa v miestnosti ozve puknutie a Grace zmizne. Odmiestni sa, no nie doov ako povedala Emmanuelovi, ale na celkom iné miesto. Je si vedomá toho, že dovtedy kým nevyrieši to prečo je v takejto zlej životnej situácii plná smútku, zármutku a prázdnoty, nenastane v jej živote pokoj. Chce byť šťastná s Emmanuelom, chce si ho zobrať za muža a mať s ním veľa detí, no nie za týchto okolností. Ocitne sa na malom kamennom námestí, ktoré je pokryté tmou a poberie sa tmavou úzkou uličkou, ktorú lemujú malé kamenné domčeky za mesto pričom v ruke stíska ostražito svoj prútik.*

*Keď Grace začne hovoriť nechá ju ísť. Opätuje jej bozk a ďalej sedí na posteli. Nedokáže ju zastaviť ani nič. Nechcel ich osobné problémy riešiť takto. Zrazu z dola dobehol Alfred z plačom, že Grace odchádza a že je to ich vina. Zoberie si Alfreda na ruky a zíde dolu. Malý ešte stále plače. Zbadá tam Grace ako sa so všetkými lúči. Nič nepovie. Iba k nej podíde a zloží Alfreda na zem. Malý sa jej opýta prečo odchádza ale Emm ho zahriadne.* Alfred! Grace musí ísť k sebe domov niečo vybaviť. Keď budeš chcieť tak ju budeš môcť ísť pozrieť. Ocko alebo maminka ťa tam zoberú. *Pozrie sa na Grace ani nespomenie, že by ho zobral on. Podíde k nej bližšie a pobozká ju.* Zbohom láska *Povie jej a čaká kedy pôjde.*

*Stojí tam a bojí sa každého slova, ktoré vychádza z Emmanuelovich úst. Keď jej povie aby šla, vyznie jej to skoro ža surovo. Vie, že je toho na nich na oboch veľa a mrzí ju, že si to odnáša ich vzťah. Po celú dobu čo Emmanuel rozpráva nič nepovie. Zrak má sklopený k zemi a ruky stíska v päste. Celá sa začne chvieť a možno by čaka od Emmanuela inú reakciu. Že ju uteší alebo ju nejako presvedčí. Keď sa jej spýta či nemá ísť s ňou len pokrúti hlavou. Odrazu Emmanuel začne rozprávať o svojej práci a jeho hlas znie trocha nahnevane. Neodhodlá sa nič povedať len rýchlym krokom podíde k Emmanuelovi a čupne si pred neho, pretože stále sedí na posteli. Vezme mu tvár do rúk a pobozká ho na čelo.* Ľúbim ťa. A nechcem ťa stratiť...No toto je potrebné pre nás oboch. Časom to pochopíš. *Povie mu úplne potichu a pobozká ho na pery. Potom sa prudko postaví a odíde z jeho izby. Vojde do hosťovskej izby, kde mala vyložené svoje veci a mávnutím ruky sa všetko poskladá na kôpky. Zrazu zbadá na poličke fotografiu všetkých troch Conellovcov asi vo veku šestnásť rokov. Emmanuel sa takmer vôbec nezmenil, len dospel a zmužnel. Rýchlo vybehne na chodbu a po schodoch zíde do obývačky, kde všetkým, ktorí ešte zostali hore oznámi, že odchádza. Rozlúči sa s Lisou, Marry Enricom, deťmi a ešte sa chvíľu rozpráva s Ericom.*

*Počúva Grace chce byť s ňou stále. Nechce aby od neho odišla.* Láska ak chceš ísť tak si choď. Nedržím ťa tu. Je mi tu už jedno. keď buceš chcieť tak za tebou prídem. *Povie jej smutne a hľadí na zem. Najradšej by si ju privinul k sebe a nepustil nikam.* Nechceš aby som išiel s tebou láska? *Opýta sa jej a pozrie sa na ňu. Nechce ju vidieť trpieť a chce jej dáko pomôcť ale ona mu to nedovolí.* Takže všetko je to o mojej práci? Tak ok. Ak tak veľmi chceš tak kašlem na to byť aurorom. Choď sa rozlúčiť prosím s mojimi bratmi. *Povie jej a čaká čo spraví.*

*Ešte pred tým ako mu všetko povedala na svojej ruke pocítila jeho dotyk. O to ťažšie sa jej to hovorilo. No keď zostane ticho akoby jej padol kameň zo srdca. Musela to Emmanuelovi povedať. Potrebuje čas sama pre seba a dúfa, že to pochopí.* Emmanuel prosím nerob to ťažšie ako to je. Pochop... pochop prosím že sa toho udialo naozaj veľa a ja potrebujem nejaký čas. Niekoľko dní, možno týždeň Nehovorím, že za mnou nesmieš vôbec chodiť... *Hovorí mu a keď si ju pritiahne k sebe chytí ho okolo pliec. Tak veľmi je jej dobre v jeho náručí no aj napriek tomu sa od neho pomaly odtiahne. Do očí sa jej opäť začnú tlačiť slzy. Stisne k sebe pery a pomaly sa postaví z postele.* Chce to čas. Prosím, skús ma pochopiť. Neopúšťam ťa. To nie... ja len. Oh... *Hovorí a ocitne sa v úplných rozpakoch. Len tam tak stojí a tvár si schová do dlaní. Rukami si prejde po vlasoch a pozrie sa na Emmanuela.* Neviem čo sa deje. Nechcem po tebe, aby si sa vzdal svojej práce. Vlastne áno chcem...Bojím sa o teba, nechápeš? Neviem čo budem robiť ak ťa opäť niekam zavolajú, neviem čo by som robila keby sa ti niečo stalo. *Hovorí mu a ani si to neuvedomuje no miestami naozaj zvýši hlas. Zostane z tohoí všetkého rozrušená. V hlave má opäť plno myšlienok a spomienok a vie, že sa zrejme správa zvláštne, no žiada priveľa od života keď chce byť šťastná s mužom, ktorého ľúbi, vo svojom dome s ich deťmi?*